Energetika a Rusko – hlavné témy európskej politiky

Šéfovia vlád a hlavy štátov EÚ sa počas neformálneho summitu vo fínskom Lahti (20. október 2006) pokúsia o pokrok v energetických rokovaniach s Ruskom. Očakáva sa, že na riešenie potenciálnych zahraničných energetických kríz bude vytvorená sieť "energetických korešpondentov" - expertov z členských krajín a inštitúcií EÚ.

plyn
plyn

 

Pozadie

Súčasťou agendy neformálneho summitu budú vonkajšie energetické vzťahy Únie a inovačná politika. Diskusie o energetike sa budú opierať o dokument Komisie predložený 12. októbra 2006.

Lídri budú hodnotiť aj fungovanie Dohody o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Ruskom, ktorá 1. decembra 2007 oslávi desať rokov fungovania. Podľa Komisie ponúkajú rokovania o obnove dohody „možnosť zhodnúť sa na cieľoch a princípoch energetickej spolupráce“ s Ruskom.

Otázky

Ruský prezident Vladimír Putin sa k lídrom EÚ pripojí na neformálnej večeri na záver summitu v Lahti. Diskusia sa bude podľa Fínskeho predsedníctva týkať najmä vzájomnej strategickej spolupráce, vrátane energetických otázok.

Rusko, z ktorého prichádza 25% dovozov ropy a zemného plynu, je zo strategického hľadiska najdôležitejším energetickým partnerom Únie“, vyhlásila fínska ministerka pre európske záležitosti Paula Lehtomäki v Európskom parlamente 11. októbra 2006.

EÚ však chce vidieť vzťahy s Ruskom ako vzťah vzájomnej závislosti: „EÚ závisí od energetických dovozov z Ruska, Rusko potrebuje dlhodobé kontrakty pre svoj vývoz energetických surovín“, vyhlásila Lehtomäki.

Kľúčom k úspechu stretnutia má byť schopnosť EÚ hovoriť v energetických otázkach jedným hlasom. Podľa dokumentu Komisie predloženého minulý týždeň na diskusiu na summite je najväčším potenciálom EÚ dotvorenie spoločného energetického trhu.

Komisia tvrdí, že skutočne integrovaný energetický trh „posilní koherentnosť Únie a jej vonkajšiu váhu v energetických otázkach“. Hlavným cieľom EÚ má byť „koherentnosť medzi vnútornými a vonkajšími aspektmi energetiky“.

Vyššiu koherentnosť chce Komisia dosiahnuť vytvorením siete energetických korešpondentov, ktorý by „sprostredkovali potrebné informácie v prípade vonkajšej energetickej krízy“. Sieť by sa skladala z energetických expertov z členských krajín, sekretariátu Rady a Komisie.

Okrem energeticky a vzťahov s Ruskom sa má summit zaoberať aj niektorými ďalšími otázkami:

  • Zahrnutie NórskaUkrajiny do Zmluvy o energetickom spoločenstve, ktorá bola od 1. júla 2006 rozšírená na krajiny západného Balkánu (zmluva zabezpečuje aplikáciu energetickej legislatívy EÚ v členských krajinách).
  • Zahrnutie Turecka do Zmluvy o energetickom spoločenstve, čo má zabezpečiť plné využitie potenciálu Turecka ako transportnej krajiny pre ropu a zemný plyn z kaspického regiónu (napríklad projekt plynovodu Nabucco).
  • Finančné nástroje rozvoja energetických vzťahov s partnerskými krajinami v oblasti prepojenia existujúcej infraštruktúry, budovania nových produktovodov, energetickej efektívnosti a projektov využívania obnoviteľnej energie.

REKLAMA

REKLAMA