“Áčkové krajiny”: ESM nemá hasiť staré problémy bánk

Nemecko, Holandsko a Fínsko v spoločnej deklarácii spochybňujú dohodu z júnového summitu, ktorú niektorí považovali za prvý krok k súhlasu s priamou rekapitalizáciu problémových bánk.

Tri krajiny eurozóny, ktoré disponujú najvyšším ratingom „AAA“ prijali v nadväznosti na stretnutie ministrov financií v utorok, 25. septembra, spoločné stanovisko. Definujú v ňom podmienky, za ktorých by Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM) mohol rekapitalizovať problémové banky.

„Áčková trojka“ ale jasne rozlišuje medzi problémami bánk, ktoré by mohli nastať v budúcnosti a tými, ktoré sú „dedičstvom“. Inými slovami podkapitalizované banky v Španielsku, Írsku či Grécku by mali zostať problémom tamojších národných vlád.

Takýto výklad pravdepodobne sklame Španielsko aj Írsko, ktoré si júnovú dohodu hovoriacu o potrebe prelomiť „začarovaný kruh medzi bankami a štátmi“, vysvetľovali inak.

„ESM môže prebrať zodpovednosť za problémy, ktoré sa udiali pod novým režimom dohľadu, no problémové dedičstvá by mali zostať zodpovednosťou národných orgánov“, uvádza sa v spoločnom vyhlásení Holanďanov, Fínov a Nemcov“, troch krajín, ktoré počas dlhovej krízy držia tú najstriktnejšiu líniu.  

Jeden z účastníkov diskusie v Helsinkách uviedol: „Všetko, čo môžem povedať je, že stanovisko znamená, že priama rekapitalizácia cez ESM by nemala riešiť staré problémy.“

Neistota

Ak aj ďalšie diskusie medzi hlavami štátov a vlád v nasledujúcom období potvrdia takéto stanovisko, spôsobí to pravdepodobne na finančných trhoch neistotu.

Pre Španielsko to môže znamenať bezprostredný tlak na verejné financie, pretože by sa pomoc pre španielske banky do výšky 100 miliárd eur zarátala do verejného dlhu, čomu sa Madrid chcel vyhnúť.

Očakáva sa, že krajina na tento účel použije 40 až 60 miliárd euro, čo sa rovná 4 až 6 % HDP.

„Pre Španielsko nie je priama rekapitalizácia bánk prioritou. Ak by sa dlh vyšplhal o 4 % ustáli by sme to, keďže by to bolo pod európskym priemerom“, komentoval situáciu hovorca ministerstva hospodárstva.

Pre Írsko je situácia neistejšia.

„V závislosti od výkladu, buď to Írsku umožní predať dlhopisy ESM alebo nie,“ povedal John Fitzgerald z dublinského think-tanku Economic and Social Research Institute.

Hovorca írskeho ministerstva financií uviedol: „Vítame myšlienky ako uviesť do života rozhodnutie európskych lídrov o schopnosti ESM priamo rekapitalizovať banky.“

„Pokiaľ ide o Írsko, technické diskusie o tom, ako vieme vylepšiť udržateľnosť írskeho finančného systému v súlade s mandátom z júnového summitu naďalej pokračujú.“

Júnový summit

Dohoda eurozóny z júnového summitu vyvolala na trhoch dojem, že ESM, ktorý právne vznikne 9. októbra, bude mať možnosť intervenovať v problémových bankách v Írsku či Španielsku.

Teraz sa však zdá, že tieto banky sa asi budú musieť vyrovnať s veľkým objemom dlhu bez pomoci ESM, čo zase vytvára tlak na verejné financie týchto krajín.

Podľa zdroja z bruselského prostredia ide stanovisko trojky proti júnovej dohode a podkope európske snahy skrotiť dlhovú krízu.

„Je tu niekoľko krajín, ktoré sa snažia o obrat, ale nemyslím si, že uspejú“, povedal zdroj z prostredia európskych inštitúcií v reakcii na FínskoHolandsko.

 „ -Problém dedičstva- je v diskusii nový pojem. Je to len ďalší príklad odchýlenia sa od dohôd, ktoré už raz boli prijaté.

Ministerstvo financií jednej z trojice krajín však uviedlo, že stanovisko sa len snažilo túto dohodu precizovať.

Podmienkou pre priamu rekapitalizáciu bánk je tiež vznik európskeho bankového dohľadu a identifikovanie životaschopných a neživotaschopných bánk. Len tie druhé by potom mali byť oprávnené pomýšľať na rekapitalizáciu z ESM. Zvyšok si bude musieť nájsť prostriedky v súkromnom sektore alebo u národných vlád.

Diskusia o detailoch a realizácii týchto plánov však stále pokračuje.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA