Estónsko zažíva tvrdé pristátie

Po rokoch hviezdneho ekonomického rastu sa Estónsko prepadá na dno. Zahraničný deficit narastá a krajine hrozí recesia.

Deficit zahraničného obchodu Estónska sa v marci prehĺbil na 330 miliónov amerických dolárov, informuje estónsky štatistický úrad. Je to ďalšia rana pre slabnúcu ekonomiku, ktorej podľa analytikov hrozí recesia.

Estónsko dosiahlo rast HDP za prvý štvrťrok 2008 len 0,4%, čo je najmenej v EÚ. Ešte pred rokom bola táto hodnota 10% a Estónsko patrilo do kategórie ekonomických tigrov Európy spolu so Slovenskom.

Estónska ekonomika dosahovala vynikajúce čísla od roku 1995, kedy jej rast dosahoval až k hodnote 10%. Je však výrazne previazaná na Rusko, čo sa prejavilo už v roku 1999. Ruská ekonomická kríza a následný menový kolaps zrazili aj estónske HDP o 0,7%. Siná domáca spotreba, export a prosperujúci finančný sektor vrátili ekonomiku späť rastovú krivku a v roku 2006 vykazovali Estónci rast 11,2%.

V pozadí súčasného úpadku je opäť Rusko. Pokles výkonnosti výrobného a finančného sektora a prepad v daňových príjmoch sú z veľkej časti následkami ruskej odvety. Moskva sa rozhodla presmerovať dodávky uhlia a ropy pre Európu do iných baltských prístavov a odrezala estónskych exportérov od dôležitých zákaziek v Rusku. Kremeľ tak reagoval na estónske rozhodnutie premiestniť pamätník Červenej armády z druhej svetovej vojny v Taline. Následné búrlivé reakcie vyvrcholili fyzickým útokom na estónskych diplomatov pôsobiacich v Rusku a spor sa riešil na najvyšších úrovniach vrátane Európskeho parlamentu.

Pokles ekonomického rastu zažívajú aj zvyšné dve pobaltské krajiny. Lotyšsko vykázalo rast 3,6% za prvý štvrťrok 2008. Krajina ešte v minulom roku rástla tempom nad 10%. Litva má z pobaltskej trojky zatiaľ najlepšie výsledky, ale pokles HDP sa nevyhol ani jej – v prvom štvrťroku klesol na 6,4% z 8% v poslednom kvartáli predchádzajúceho roku.

REKLAMA

REKLAMA