EÚ chce celosvetové klimatické riešenie

Celosvetové obchodovanie s emisiami by mohlo nahradiť Kjótsky protokol. Postoj USA ostáva otázny. Tieto témy sa budú riešiť počas klimatickej konferencie OSN na Bali.

Krátka správa

Každý vyspelý štát by sa mal zaviazať znížiť mieru tvorbu emisií CO2 o 30% do roku 2020 oproti úrovni z roku 1990. To je spoločná pozícia ministrov EÚ, s ktorou pocestujú na Bali. Rok 1990 stanovuje ako referenčný bod Kjótsky protokolo. O takejto stratégii pre klimatickú konferenciu OSN sa rozhodlo 30. októbra 2007 na Rade ministrov.

Európskym ambíciám však môže stáť v ceste postoj USA. Republikánsky prezident G. Bush dlhodobo odmieta prijať akýkoľvek medzinárodný pakt, ktorý by mal právne záväzný charakter. Európski lídri sú však nejednotní, do akej miery by mohli americkí partneri negatívne zasiahnuť do rozhovorov. Zatiaľ čo nemecký minister Sigmar Gabriel nepredpokladá, že by Bushov tím chcel blokovať rozhovory, komisár Stavros Dimas očakáva, že diskusia „nebude jednoduchá.“

Kjótsky protokol by mohol byť nahradený celosvetovým obchodovaním s emisiami. Platnosť Protokolu vyprší v roku 2013. Súčasná európska schéma obchodovania s emisiami je platná do roku 2012. Preto sa Komisia na začiatku roka 2008 začne zaoberať jej revíziou pre ďalšie obdobie. Za predpokladu súhlasu medzinárodného spoločenstva by preto by mohla byť upravená spôsobom, aby sa mohla stať súčasne aj náhradou Kjóta.

Medzinárodná konferencia OSN o klimatických zmenách sa bude konať od 3. do 14. decembra.

Do európskej schémy obchodovania s emisiami bude zaradená aj letecká doprava. Hovorilo sa o tom na Rade ministrov. Na druhej strane ostala otvorená otázka, čo s lodnou dopravou, ktorá je popri letectve ďalším významným producentom skleníkových plynov. V súčasnosti sú do systému zaradené len tie priemyselné subjekty, ktoré sa z hľadiska svojej výroby vyznačujú vysokou energetickou náročnosťou.

Rada taktiež privítala oznámenie o vytvorení Medzinárodného klimatického akčného partnerstva (ICAP). Ide o projekt európskych krajín, Nového Zélandu, USA a Kanady. Jeho cieľom je koordinácia a zdieľanie informácií o rôznych regionálnych klimatických iniciatívach. Toto partnerstvo je Európou chápané ako jeden z mnohých krokov k vytvoreniu už spomenutého medzinárodného trhu s emisiami.

REKLAMA

REKLAMA