EÚ chce trestať aj za nekvalitné štatistiky

Van Rompuyova pracovná skupina pre reformu hospodárskeho riadenia v EÚ navrhuje, aby sa sankcie uvaľovali aj za opakované poskytovanie nekvalitných štatistických údajov. Tresty za rozpočtové prešľapy, by podľa nej mali mať automatickejší charakter.

Pracovná skupina na čele so stálym predsedom Európskej rady Hermanom Van Rompuyom dostala mandát na navrhnutie reformy hospodárskeho riadenia v Európskej únii. Zameriava sa na päť hlavných pilierov – fiškálnu disciplínu posilnením Paktu stability a rastu, širší hospodársky dohľad na skoré odhalenie makroekonomickej nerovnováhy, hlbšiu a širšiu koordináciu, rámec pre krízový manažment a silnejšie inštitúcie a zefektívnenie rozhodovacieho procesu.  

Podľa návrhu odporúčaní, o ktorých by budúci týždeň mali rokovať ministri financií, treba v oblasti posilnenia fiškálnej disciplíny dávať väčší dôraz aj na dlh, nielen deficit, ako tomu bolo doteraz. „Vysoká miera zadlženia je prekážkou pre strednodobú a dlhodobú šancu pre rast, zvyšuje riziko finančnej nestability a obmedzuje schopnosť viesť proticyklické fiškálne politiky v prípade, keď to je potrebné,“ píše sa v návrhu.

V rámci preventívnej časti budú členské štáty porušujúce trojpercentný strop pre deficit a 60-percentný strop pre dlh musieť rýchlejšie začať s konsolidáciou oboch ukazovateľov, pričom sa bude prihliadať na oba rovnako. To znamená, že konaniu za prekročenie limitu sa nevyhnú krajiny, ktoré majú síce deficit pod 3 %, ale dlh nad 60 %. 

Pracovná skupina okrem toho odporúča, aby sa viac pozornosti venovalo vplyvu penzijných reforiem (napríklad vytvorenie druhého piliera) na vývoj dlhu a deficitu. Reaguje tak na výzvu deviatich členských štátov, vrátane Slovenska, ktoré v auguste požiadali Európsku komisiu, aby zmenila spôsob kalkulácie dlhu a brala do úvahy aj náklady na dôchodkovú reformu.

Pokiaľ ide o sankcie, podľa Van Rompuyovej skupiny treba vytvoriť širšiu škálu trestov, či už finančnej alebo politickej povahy s dôrazom na reputáciu. Členské štáty budú musieť poskytovať oveľa viac údajov v rámci preventívnej časti Paktu stability a rastu, najmä v oblastiach, ktoré sa v minulosti ukázali ako neúčinné. Pokiaľ krajina neimplementuje odporúčania Rady, Rada a Euroskupina zašlú formálnu správu Európskej rade. Štáty podliehajúce posilnenému dohľadu bude kontrolovať misia odborníkov z Európskej komisie a Európskej centrálnej banky. Výsledky sa budú môcť zverejňovať.

Skupina navrhuje, aby sa prísnejšie postupovalo voči členským štátom eurozóny, ktoré by mali podliehať úročným aj bezúročným depozitom a pokutám. Nebude ich možné uvaľovať retroaktívne a mali by mať oveľa automatickejší charakter a na to treba v tomto kontexte prijať pravidlo reverznej väčšiny.

To znamená, že sankciám sa krajina vyhne len vtedy, ak ich nezamietne Rada kvalifikovanou jednoduchou väčšinou. Na európskej úrovni však treba posilniť vynucovacie opatrenia. Výnimku má len Veľká Británia. Po skúsenostiach s gréckymi výkazmi, skupina upozorňuje na potrebu zlepšiť kvalitu poskytovaných štatistických dát a tiež  navrhuje uvaľovanie sankcií za opakované poskytovanie nesprávnych a nedôveryhodných údajov a štatistík.

Okrem toho grécka kríza odhalila aj potrebu vytvoriť rámec pre krízový manažment. Skupina upozorňuje, že finančná pomoc by sa mala poskytovať len v tom prípade, že by bola ohrozená stabilita celej eurozóny. Zároveň by si mala vyžadovať zainteresovanie súkromného sektora, silnú politickú podmienenosť, finančné podmienky podobné tým, ktoré kladie Medzinárodný menový fond a zároveň účasť Medzinárodného menového fondu.

Aby sa zabezpečilo efektívnejšie hospodárske riadenie, pracovná skupina odporúča, aby na národnej úrovni vznikli verejné inštitúcie alebo orgány, ktoré by poskytovali nezávislú analýzu a výhľady pre domácu fiškálnu politiku. Na európskej úrovni by zasa mala vzniknúť inštitúcia skúmajúca špecifické hospodárske a rozpočtové otázky v EÚ a eurozóne.

Skupina však zdôraznila, že nový rámec nebude dôveryhodný, pokiaľ sa neposilní pozícia a nezávislosť Európskej komisie. Odporúčania sú v jednej línii existujúcimi zmluvami, no vo viacerých prípadoch bude potrebné prijať sekundárnu legislatívu. Nevyriešená ostala možnosť odoberať rozpočtovým hriešnikom hlasovacie práva, pretože by si vyžadovala zmenu Lisabonskej zmluvy.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA