EÚ má 200-miliardový plán na obnovu ekonomiky

Komisia predložila plán na ozdravenie európskeho hospodárstva zasiahnutého hospodárskou krízou. Jeho súčasťou je masívny fiškálny stimul vo výške 1,5 % HDP EÚ, čiže 200 miliárd eur.

barroso
José Manuel Barroso

Európska komisia podľa očakávaní zverejnila podrobný plán, ktorý je reakciou na hospodársku krízu. Vďaka nemu by členské štáty mohli posilniť dopyt, zabrániť prepúšťaniu a zvýšiť podnikateľskú dôveru a investície. Zároveň sa zameriava na podporu boja proti klimatickým zmenám prostredníctvom investícií do „zelených“ stavieb a technológií. Súčasťou plánu je aj pomoc automobilovému a stavebnému priemyslu, kde sa podľa Komisie treba zamerať na výskum a inovácie. Celkový objem financií na podporu hospodárstva únie je 200 miliárd eur. Balík obsahuje aj návrh na dočasné zníženie DPH podľa vzoru Veľkej Británie.

Predseda Komisie José Manuel Barroso uviedol: „Bezpríkladný postup, ktorý sa uplatnil pri koordinácii finančných trhov, musí Európa preniesť aj do reálneho hospodárstva. Tento plán obnovy je rozsiahly a odvážny, avšak zároveň strategický a udržateľný.“

O pol percenta viac ako sa očakávalo

Prvé špekulácie o výške fiškálneho stimulu pochádzali z Nemecka. Vtedy sa spomínalo, že každý členský štát sa na ňom bude podieľať percentom HDP, čo predstavuje približne 130 miliárd eur. Komisia však oficiálne navrhla koordinovaný stimulačný balík vo výške 200 miliárd eur čo je 1,5 % HDP. Členské štáty sa v rámci svojich rozpočtov poskladajú na 170-miliárdovú časť (1,2 % HDP). Zvyšných 30 miliárd bude pochádzať z rozpočtu EÚ a Európskej investičnej banky (EIB).  EÚ chce akcelerovať platby do výšky 6,3 miliárd eur v rámci štrukturálnych a sociálnych fondov. Do projektov na rozvoj infraštruktúry v rokoch 2009 – 2010 zmobilizuje ďalších 5 miliárd. EIB zvýši úroveň ročných zásahov v EÚ na každý rok  približne o 15 miliárd eur.   

Stimul pracovného trhu

Jednou z priorít Komisie v súvislosti s hospodárskou krízou je aj ochrana pracovných miest a podpora trhu práce. Zameriava sa najmä na najslabšie skupiny a vyzýva členské štáty, aby zvážili zníženie sociálnych odvodov pre zamestnancov s nižším príjmom. Apelujú pritom na Radu, aby na jarnom summite prijala navrhovanú smernicu o trvalom znížení DPH pre služby náročné na ľudskú prácu. Komisia plánuje prijať opatrenia na urýchlenie finančných prostriedkov pri čerpaní pomoci z Európskeho sociálneho fondu.

„Rozumné investície“

Komisia kladie dôraz na „rozumné investície“. Finančné prostriedky zo strany Spoločenstva, EIB a členských štátov by mali smerovať do oblasti čistých technológií (najmä ekologických automobilov), energeticky efektívnych budov a „tovární budúcnosti“, vzdelávania a infraštruktúry, čím sa vo veľkej miere podporí aj pracovný trh. Plán chráni aj malé a stredné podniky (MSP) pričom zamieta požiadavky, aby mikrofirmy pripravovali ročné účtovné závierky, zjednodušuje prístup k verejnému obstarávaniu a zabezpečeniu a žiada, aby verejné orgány uhrádzali faktúry do jedného mesiaca.

Vo veľkom očakávaní pred zverejnením stimulačného plánu boli najmä autovýrobcovia. Plán odobril výnimočnú štátnu pomoc pre automobilky s vážnymi problémami a 5-miliardovú investíciu do rozvoja výroby ekologických áut. Zároveň podporil EIB v poskytovaní pôžičiek výrobcom a dodávateľom na tieto účely.

„Včasný, cielený, dočasný“

Podľa Komisie, plán nie je univerzálny, pretože by sa na ňom nemohli zúčastniť všetky členské štáty, kvôli tomu, že nie všetky majú priestor na manévrovanie v rámci rozpočtu. Členské štáty budú musieť do konca roku 2008 prezentovať spôsoby ako stimul implementujú do národných ekonomík.

Plán zdôrazňuje, že všetky opatrenia, ktoré zhoršia stav rozpočtu členských štátov sú dočasné. O prijatí stimulu sa rozhodne na summite EÚ 11. a 12. decembra. „Ak nebudeme konať teraz, riskujeme vznik začarovaného kruhu recesie, ktorý bude mať za následok pokles kúpnej sily a daňových príjmov, rastúcu nezamestnanosť a ešte rozsiahlejší deficit rozpočtu,“ varoval Barroso.

Podobne ako my?

Slovensko podľa veľvyslanca SR pri EÚ Maroša Šefčoviča plán víta. Mnohé z opatrení navrhovaných Bruselom sú údajne rovnaké alebo podobné opatreniam, ktoré obsahuje slovenský protikrízový plán – investície do dopravnej a energetickej infraštruktúry, či pomoc najzraniteľnejšej časti populácie.

Pozície:

Európska ľudová strana EPP-ED uvítala európsky plán ako správny balík nástrojov na zmiernenie súčasnej krízy. „Prioritou pre moju stranu je ochrániť obyvateľov Európy pred negatívnymi dôsledkami finančnej krízy. Obetiam sa nevyhneme, ale spolu s prezidentom Sarkozym a kancelárkou Merkelou veríme, že vlády sa musia vyhnúť špirále recesie,“ povedal Joseph Daul predseda EPP-ED.

Poul Nyrup Rasmussen, predseda Strany európskych socialistov (PES) tiež súhlasí s návrhom Komisie. Tvrdí, že dáva správny smer. Aj keď podľa neho má dve vážne trhliny. „Prvou je 1,5 % HDP. Za dva roky je takmer isté, že to nie dostatok na udržanie zamestnanosti. Podľa našich výpočtov potrebujeme minimálne percento HDP tri roky za sebou, aby sme nezamestnanosť udržali na tejto úrovni. Druhou je to, že kancelárka Angela Merkelová a ostatní konzervatívni lídri ako Silvio Berlusconi môžu plán potopiť a odmietnuť nutné národné investície.“

ALDE, liberálna strana Parlamentu rovnako podporila plán Komisie, najmä v súvislosti s rozpočtovými princípmi a investíciami do zelených technológií. Nepodporili však pomoc pre automobilový priemysel, je to podľa nich krok späť.

Ďalšie kroky:

•    11-12 Dec. 2008: Summit EÚ, kde sa rozhodne o miere a detailoch navrhovaného plánu.

REKLAMA

REKLAMA