EÚ má plán na ochranu eura

Ministri financií sa v noci dohodli na vytvorení európskeho stabilizačného mechanizmu založeného na úverových garanciách a emisii európskych dlhopisov, ktoré budú v budúcnosti slúžiť na podporu členských štátov s problémami.

Vplyvom oslabujúceho eura, dramatických udalostí v zadlženom Grécku a vysokých dlhov ďalších členských štátov sa počas víkendu uskutočnili dve mimoriadne rokovania – najprv hláv štátov a vlád eurozóny a následne Rady Ecofin, čiže ministrov financií všetkých členských štátov.

Lídri eurozóny sa najprv v noci z piatka na sobotu politicky dohodli na spustení 110-miliardovej podpory Grécku a vytvorení intervenčného mechanizmu, ktorý má euro chrániť pred útokmi špekulantov a zároveň pomôcť krajinám, ktoré sa kvôli dlhom dostanú do vážnych problémov ohrozujúcich stabilitu spoločnej meny. Okrem toho súhlasili s posilnením hospodárskej kontroly a koordinácie. Zároveň sa bude prísnejšie vzhliadať nielen na deficit, ale aj mieru zadlženosti.

Lídri udelili Európskej komisii mandát, aby navrhla európsky stabilizačný mechanizmus, ktorý ministrom financií celej Európskej únie predložila v nedeľu. Ministri financií sa dnes v skorých ranných hodinách dohodli na vytvorení záchranného mechanizmu v hodnote okolo 750 miliárd euro, ktorý zahŕňa garancie proti kolapsu členských štátov eurozóny, pričom hlavným cieľom je ochrana spoločnej meny. EÚ už nechce dovoliť, aby sa zopakovala situácia Grécka.

Mechanizmus tvoria tri časti. Štáty eurozóny poskytnú úverové garancie v objeme okolo 440 miliárd eur. Tieto prostriedky budú poskytované ako sľub a uvoľnia ich len v prípade, že dlhmi sužovaná krajina eurozóny nebude schopná splatiť svoje dlhy.

Medzinárodný menový fond do mechanizmu prispeje približne polovicu záväzku členských štátov – čiže okolo 220 miliárd eur.

Tretiu časť tvoria prostriedky, ktoré z finančných trhov získa Európska komisia. Brusel zvýši súčasný strop pre systém emisie európskych dlhopisov na pomoc krajinám ohrozených bankrotom (pozri pozadie, poznámka editora) zo súčasných 50 miliárd na 60 miliárd eur. Rozdiel je však v tom, že kým doteraz mohli tieto prostriedky získať len krajiny bez eura, teraz ich už budú môcť využiť aj štáty s eurom.

Rokovanie ministrov bolo niekoľkokrát prerušené, aby sa umožnili  bilaterálne rokovania a definovanie spoločného textu. Európski lídri sa do vyjednávaní zapájali telefonicky. Podľa nemenovaných zdrojov ministri krajín, ktoré sú súčasťou skupiny G7 (Francúzsko, Nemecko, TalianskoVeľká Británia) so svojimi náprotivkami zo „svetovej sedmičky“ uskutočnili dva konferenčné hovory.

Stretnutie poznačila aj náhla nevoľnosť nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubla, ktorý bol pre zlú reakciu na lieky hospitalizovaný v bruselskej nemocnici a na hradil ho minister vnútra Thomas de Maizière.

Na pozadí schôdzky ministrov financií zasadala aj Rada guvernérov ECB, ktorá plánuje skupovať štátne dlhopisy krajín eurozóny na svetových trhoch a vyrovnať tak pomery na zdeformovaných trhoch. ECB podľa Lisabonskej zmluvy nesmie s cennými papiermi obchodovať priamo s vládami, môže vstúpiť len na sekundárne trhy.

Právny základ mechanizmu je zakotvený v článku 122 Lisabonskej zmluvy, v ktorom sa píše, že "ak členský štát má alebo mu hrozia závažné ťažkosti spôsobené prírodnými katastrofami alebo výnimočnými udalosťami, ktoré sú mimo jeho kontroly, môže Rada za určitých podmienok na návrh Komisie rozhodnúť o poskytnutí finančnej pomoci Únie dotknutému členskému štátu".

Rada Ecofin bude zasadať opäť v stredu (12. mája). Ako cez víkend uviedol taliansky minister hospodárstva Giulio Tremonti cieľom bude prehodnotenie Paktu stability a rastu. Komisia by mala preložiť aj ďalšie návrhy ako stabilizovať eurozónu a aj celú EÚ.

Slovensko bude úver ratifikovať až po voľbách

Slovenský premiér Robert Fico po rokovaní lídrov eurozóny, ktorí definitívne rozhodli o spustení mechanizmu úverov Grécku v noci z piatka na sobotu, skonštatoval, že vláda sa k riešeniu situácie Grécka postavila veľmi racionálne a „nepodľahla primitívnemu populizmu“. V sobotu ráno na rokovaní vlády udelili ministrovi financií Jánovi Počiatkovi mandát na podpísanie rámcovej veriteľskej zmluvy medzi Bruselom a Aténami.

Premiér však opakovane zdôraznil, že nejde o rozhodnutie o poskytnutí bilaterálnej pôžičky Slovenska Grécku, ale o odblokovanie mechanizmu, pretože podľa jeho slov Slovensko bolo jedinou krajinou, ktorá ju nepodpísala, no musela tak urobiť, lebo platí systém jednomyseľnosti. Pripravené krajiny eurozóny teda môžu bilaterálne pôžičky poskytnúť.

Aby Gréci úver od Slovenska dostali, musí ho najprv schváliť parlament. Robert Fico v sobotu nadránom v Bruseli informoval, že na Slovensku sa o ňom bude rokovať až po voľbách v júli alebo auguste.

Neústupní Nemci

Kancelárka Angela Merkelová niekoľko mesiacov bránila akejkoľvek záchrane Grécka, no nakoniec ustúpila a presvedčila i nemeckých zákonodarcov. Ustúpenie od pôvodného postoja jej však neodpustili voliči a včera utrpela porážku v dôležitých voľbách v najľudnatejšej spolkovej krajine Severnom Porýní-Vestfálsku.

Avšak aj napriek prehre, Nemci najviac komplikovali vyjednávanie a chceli celý mechanizmus čo najviac okresať. Berlín si vraj presadil napríklad to, že sa na podpore ohrozených ekonomík bude významne podieľať MMF a tiež zavedenie stropu pre celkovú výšku pomoci. Text záverečného komuniké navyše vyslovene žiada, aby ŠpanielskoPortugalsko na zasadaní Ecofinu budúci týždeň (18. mája) predložili plány na fiškálnu konsolidáciu.

Britská výnimka

Nemci podľa pozorovateľov neboli jedinou delegáciou snažiacou sa plán osekať. Napríklad Briti (ktorí sa tiež nachádzajú vo vážnej fiškálnej situácii) si vymohli, že ich prípadný príspevok bude obmedzený na zhruba 15 miliárd eur, ktoré ročne prispievajú do rozpočtu Únie (inými slovami, žiadne ďalšie financie z Britských ostrovov).

Fond teda bude určený len pre členov eurozóny, ktoré sa na ňom budú musieť podieľať aj finančne. Ostatné členské krajiny neposkytnú národné financie.

Pozície:

Slovenský premiér Robert Fico k európskemu stabilizačnému mechanizmu:

 

Slovenskí europoslanci o bilaterálnom úvere Grécku:

Eduard Kukan (EĽS, SDKÚ-DS)

"Som toho názoru, že forma a rozsah pomoci, ktorá bola schválená ministrami financií eurozóny pre Grécko je neprimeraná. Uvedomujem si, že v takýchto prípadoch je potrebná solidarita, ktorá je jedným so základných princípov Európskej Únie.  Súčasná situácia, ktorá bola spôsobená dlhodobo nezodpovednou finančnou politikou gréckych vlád a nedostatočným dozorom európskych kontrolných inštitúcii, nie je najlepším adeptom na prejavy prílišnej solidarity. Nemyslím, že Grécko predstavilo dostatočné záruky  na reformy a úsporné opatrenia, ktoré by túto krajinu mali dostať so súčasnej situácie.  Bez prijatia zásadných reforiem a systémových rozhodnutí, ako Grécku tak v rámci európskych inštitúcii, sa situácia totiž môže veľmi rýchlo zopakovať.

Peter Štastný (EĽS, SDKÚ-DS)

"Nemyslím si, že to môže byt prejav solidarity ani nebezpečný precedens. Grécko je jedinečný príklad finančného hazardovania s krajinou a jej občanmi. EU v konečnej fáze musí pomôcť Grécku, lebo každá iná alternatíva by bola podstatne drahšia tak pre Grécko ako i pre EÚ. Gréci zaplatia veľmi draho za desaťročia excesov, ale iná cesta nie je. MMF aj EÚ, vrátane Slovenska, ak dôsledne aplikujú prísne podmienky, na situácii v Grécku ešte aj zarobia. Nebude to ľahké, ani bez rizika."

Miroslav Mikolášik (EĽS, KDH)

"Slovensko svojho času podniklo politické a právne kroky, aby sa stalo členom eurozóny a mohlo používať spoločnú menu euro. Boli sme si vedomí už v čase pristúpenia, že takéto členstvo nemusí prinášať len výhody ale aj povinnosti. Vďaka členstvu v eurozóne sa Slovenskou vyhlo výrazným nepriaznivým následkom hospodárskej krízy, a preto sa nemuselo "šialene" zadlžovať pôžičkami od Medzinárodného menového fondu, ako napríklad susedné Maďarsko. Ďalšou výhodou, na ktorú už niektorí pozabudli je, že ako členovia eurozóny netrpíme pri obchodovaní s inými krajinami EÚ stratami spojenými s kurzovými výmenami.

Riešenie súčasnej situácie ukazuje, že riziká sa môžu rozložiť na všetkých členov,  a tak sa dá predpokladať, že ak by sa podobný scenár zopakoval a obeťou by sa stalo napríklad Slovensko, ostatní zo solidarity pomôžu.

Samozrejme mi, ako europoslancovi za Slovensko, nie je ľahostajná finančná záťaž vznikajúca bežnému slovenskému občanovi, ktorý zarába v priemere o polovicu menej ako priemerný Grék."

Anna Záborská (EĽS, KDH)

„V Grécku sa zrútila jedna obrovská pyramídová hra. My na Slovensku máme s takýmito hrami skúsenosti a tak si vieme aspoň čiastočne predstaviť o čo ide. Nie je to katastrofa len pre Grécko, ale môže byť aj pre celú EÚ.

Samozrejme, že solidarita je jedným z princípov Únie a nemôžeme Grékov nechať v tom samých. Je však veľký rozdiel medzi Gréckom a Haiti, aj keď rovnako používame slová ako solidarita a spolupatričnosť. V súvislosti s Gréckom by sme jedným dychom mali hovoriť aj o pravde a zodpovednosti. A nielen v súvislosti s Gréckom, ale aj s celým Európskym spoločenstvom. Nedostatočná kontrola, nerešpektovanie pravidiel a možno aj vedomé zakrývanie problému v jeho začiatkoch ležia na pleciach aj európskych inštitúcií. Vieme, že chceme a aj musíme pomôcť,  ale Grécko sa musí zodpovedať za svoju ľahkovážnosť a zavádzanie partnerov. Musí nielen urobiť reformy, ale aj zaplatiť svoje dlhy. Nielen kvôli tým čo požičiavajú, ale aj preto, aby vrátili národnú hrdosť a sebavedomie svojim občanom.

A ešte jeden pohľad. Za rovnako závažnú považujem aj skutočnosť, že kompetentní na všetkých postoch v tomto momente nevedia alebo možno aj nechcú povedať, či súčasné opatrenia sú dostatočné.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA