EÚ sa snaží na summite G20 upokojiť trhy kvôli Írsku

Skupina G20 mala včera problém dohodnúť sa na konkrétnych krokoch ako oživiť svetovú ekonomiku. Dôvodom bola skutočnosť, že EÚ sa snažila ukľudniť trhy kvôli kríze, ktorá vypukla v Írsku, kde výnosy z vládnych dlhopisov stúpli do rekordných výšok- podobne ako tomu bolo pred časom v prípade Grécka.

Napriek viere amerického prezidenta Baracka Obamu v to, že svetoví lídri sa dohodnú na krokoch smerujúcich k vyváženejšiemu a trvalo udržateľnejšiemu rastu, finančné trhy sú čoraz nepokojnejšie. Vyplynulo totiž, že rekordné náklady Írska na úvery a pôžičky kývu trhom úverových zdrojov eurozóny. Nemecká kancelárka Angela Merkelová z juhokórejského hlavného mesta Seoul, kde sa stretnutie G20 koná, povedala, že v prípade ďalšej záchrany v štýle Grécka budú musieť náklady znášať už aj súkromní investori. „Nemôžeme ďalej pokračovať vo vysvetľovaní našim voličom a našim občanom, prečo by mali náklady určitého rizika znášať daňoví poplatníci a nie tí ľudia, ktorí z toho, že na seba vzali to riziko, veľa zarobili,“ povedala kancelárka a dodala, že tento krát by boli záujmy finančného sveta v priamom kontraste s tými politickými.

Na summite zároveň predseda Komisie José Manuel Barroso uviedol, že Európska únia má nástroje na to, aby pomohla Írsku. „Čo je dôležité vedieť je skutočnosť, že v Európskej únii a eurozóne máme všetky potrebné nástroje k dispozícii, aby sme mohli konať ak to bude nevyhnutné, ale nejdem vytvárať žiadne špekulácie,“ povedal Barroso novinárom. Vzhľadom na grécku krízu totiž EÚ vytvorila spolu s Medzinárodným menovým fondom špeciálny záchranný fond v hodnote 750 miliárd eur, z ktorého je možné použiť prostriedky v prípade insolventnosti krajiny a potrebe zaplatiť veriteľom.

Výnosy z írskeho dlhu v poslednom týždni vzrástli, a to aj v dôsledku snahy EÚ vedenej Nemeckom o doplnenie zmlúv o trvalý mechanizmus záchrany v prípade akejkoľvek krízy podobnej Grécku, ktorá otriasla eurozónou.

Na rozdiel od Grécka, ktoré požiadalo o pomoc z Medzinárodného menového fondu a EÚ, Írsko údajne povedalo, že krajina si nepotrebuje požičiavať na trhu s obligáciami pri súčasných vysokých cenách, pretože má dosť prostriedkov na to, aby situáciu ustálo do polovice budúceho roku.

G20 na kľukatej ceste

Summit G20, ktorému prischla nálepka fóra, kde sa bohaté národy bojujúce s globálnou finančnou krízou snažia o vytvorenie nového svetového poriadku s rozvíjajúcimi sa ekonomikami ako ČínaIndia, sa doposiaľ dohodol len na málo podstatných veciach. Zdá sa totiž, že zákonodarcovia sa snažia vyhnúť hádkam. Niektorí sa obávajú, že napríklad spor medzi Spojenými štátmi a Čínou by mohol ohroziť celosvetový rast. „Skutočnou témou je, že máme problém, ako zosúladime naše stratégie? Nemyslím si, že by ste mali byť príliš náročný, pretože takýto pokus o koordináciu politík tu nikdy predtým nebol,“ povedal hlavný indický vyjednávač na stretnutí G20 Montek Singh Ahluwalia.

V snahe opäť dospieť k určitej jednotnosti, ktorú pred dvoma rokmi rozbila hospodárska kríza, klub bohatých a rozvíjajúcich sa ekonomík dúfal, že práve tento summit pomôže vyriešiť napätie ohľadne menového výmenného kurzu a nerovnováhy medzi vývoznými krajinami s prebytkom hotovosti a dovozcami zaťaženými dlhmi.

Hlavným zdrojom znepokojenia stretnutia však bolo rozhodnutie americkej centrálnej banky (Fed) nakúpiť obligácie za 600 miliárd dolárov a tým oživiť ekonomiku. Bývalý predseda Fed Alan Greenspan ešte prilial olej do ohňa keď uviedol, že Spojené štáty sa týmto krokom snažia umelo oslabiť dolár. „Spojené štáty to nikdy nespravia,“ povedal o pár hodín neskôr v rozhovore pre americkú televíziu CNBC tamojší minister financií Timothy Geithner a dodal: „Nikdy sa nebudeme snažiť oslabiť našu menu za účelom získať nástroj na dosiahnutie konkurenčnej výhody, či podporiť rast našeho hospodárstva.“ Geithner zároveň opäť skritizoval súčasnú menovú politiku Číny keď povedal, že druhá najväčšia ekonomika sveta tým riskuje, že ešte zvýši inflačné tlaky. Čína už predtým spomenula, že jej inflácia spotrebiteľských cien dosiahla v októbri 25- mesačné maximum.

Rusko tiež povedalo, že ho „nesmierne znepokojujú pokusy mnohých krajín o uskutočnenie jednostranných rozhodnutí, ktoré oslabia ich ceny“ za účelom rastu. „Domnievame sa, že takéto kroky vedú k nervozite trhových hráčov a volatilite hlavných svetových mien, čím sa len umocňuje strach z celosvetových menových vojen,“ povedal člen ruskej delegácie.

Americký prezident Obama vyjadril po stretnutí s juhokórejskym lídrom Lee- Myung- bakom presvedčenie, že krajiny G20 podporia program zameraný na zvýšenie vyrovnaného rastu, ktorý sa bude zakladať na dohode dosiahnutej na summite G20 v americkom Pittsburghu v roku 2009. „Nemyslím si, že je to kontroverzné tvrdenie,“ dodal.

Dohoda o MMF?

Hovorca summitu povedal, že je pravdepodobné, že sa lídrom G20 podarí dospieť k nejakej dohode, ktorá vyrieši obchodné a menové spory. Očakáva sa, že konečné vyhlásenie lídrov vyzve Medzinárodný menový fond k tomu, aby vytvoril, čo zdroje nazývajú „objektívne údaje“ na identifikáciu toho, kedy globálne nerovnováhy predstavujú hrozbu pre hospodársku stabilitu. Zdá sa však, že vyjednávači sa nevedia dohodnúť, ktoré indikátory by mal MMF meriať a ako by mali krajiny samotné postupovať pri znižovaní týchto nezrovnalostí.

Postoje

„Nepomohlo to,“ povedal v rozhovore s írskym denníkom Independent tamojší premiér Brian Cowen v reakcii na slová nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a dodal: „Čo sa tam povedalo môže mať podľa mňa možno nedozierne následky.“

„Zapojenie súkromného sektora by sa nemalo vnímať ako ex-ante, a priori podmienka keď príde na rozhodnutie ohľadne finančnej krízy,“ povedal predseda skupiny ministrov financií 16 krajín eurozóny Jean- Claude Juncker.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA