EÚ stále nevie, ktoré „ekonomické indikátory“ chce sledovať

Dnes sa stretávajú lídri EÚ, aby hovorili o lepšej koordinácii hospodárskych politík. Hoci sa v niektorých oblastiach podarilo dosiahnuť pokrok, diskusie o konkrétnych indikátoroch, ktorými by sa mal kontrolovať stav ekonomík členských krajín, sa dostali do slepej uličky.

Podľa európskych diplomatov panuje medzi členskými krajinami konsenzus v potrebe rozšíriť kontrolu makroekonomických politík štátov. Na júnovom summite sa lídri dohodli na „vývoji hodnotiacej tabuľky pre lepšie monitorovanie vývoja konkurencieschopnosti, ktorá umožní včasné odhalenie neudržateľných trendov“.

Takzvaný „európsky semester“ koordinácie hospodárskych politík umožní sledovanie širších ekonomických a rozpočtových línií, ako sú odhady rastu a úrokovej miery.

„Žiadna krajina by nemala mať nadmerne optimistické predpoklady“, povedal Zsolt Darvas, výskumný pracovník think-tanku Bruegel. Podľa niektorých analytikov totiž nadsadené prognózy hospodárskeho rastu viedli napríklad k nerealistickým plánom znižovania rozpočtových deficitov.

Podľa návrhu Komisie predloženého ešte v máji by „hodnotiaca tabuľka konkurencieschopnosti“ skúmala makroekonomické indikátory, ako sú produktivita, cena jednotky práce, zamestnanosť, verejný dlh a úvery súkromného sektora, aby dokázala dostatočne včas odhaliť krízové javy, ako cenové boomy, či nadmerný rast úverov.

„Napríklad platobná nerovnováha, ktorej sme boli svedkom v Írsku, Španielsku alebo pobaltských krajinách, by sa v budúcnosti nemala zopakovať bez toho, aby nevyvolala reakciu“ na európskej úrovni, vysvetlil nemenovaný diplomat z jednej z veľkých členských krajín.

Diabol v detailoch

Ako sa to v rokovaniach na úrovni EÚ často stáva, diabol sa skrýva v detailoch. „Ktoré indikátory budú použité?“, pýta sa európsky diplomat. „Aké budú hranice? Komisia navrhla zoznam indikátorov, ktoré v ňom však ostanú? Má to byť obchodná rovnováha, platobná, alebo produktivita práce? Tento typ výberu nie je neutrálny.“

„Konkrétne pokiaľ ide o modality, o právny základ, je stále treba urobiť mnoho technickej práce“, dodal diplomat. „Je to úloha pre ekonómov.“

Podľa iného nemenovaného diplomata vzniká „stále užšia dohoda, že treba pozorovať úroveň dlhu“. Rovnako však pripustil, že diskusia o indikátoroch je stále v rannom štádiu. „Cítime, že je to niečo, o čom sa ešte stále diskutuje.“ Medzi zvažovanými alternatívami sú obchodná rovnováha a miera dlhu, ktorá je v rukách zahraničných subjektov.

Rokovania na ministerskej úrovni o tejto otázke ešte neprebehli, a nebudú ani na dnešnom summite. „Skôr či neskôr sa to dostane na ministerskú úroveň“, dodal a naznačil, že načasovanie nechá priestor na uzavretie rokovaní pred budúcim summitom EÚ, 28.-29. októbra.

Pozície

Výskumný pracovník think-tanku Bruegel, Zsolt Darvas pre EurActiv v interview povedal, že súčasným problémom Európy je veľmi vysoký dlh niektorých krajín, a slabá konkurencieschopnosť iných – napríklad Španielska.

Rozdiely v konkurencieschopnosti členov eurozóny vyžadujú rozdielnu politiku. Preto je v súčasnosti nemožné nájsť jednotnú hospodársku politiku, ktorá by vyhovovala všetkým.

Podľa Darvasa je najdôležitejšou otázkou nedostatok konkurencieschopnosti niektorých stredomorských krajín. Vyriešiť ho možno na národnej úrovni.

„Obnovenie konkurencieschopnosti je zložitou a do značnej miery domácou suverénnou otázkou. Európski partneri nemôžu povedať „znížte platy“. Európski partneri nemôžu urobiť nič v obetiach, ktoré musíte prijať na znovuzískanie konkurencieschopnosti.“

Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy na Európskom podnikateľskom summite v júni povedal: „Potrebujeme indikátory, potrebujeme monitorovací systém, potrebujeme systém varovania a odporúčaní s možnými sankciami pre krajiny, ktoré neplnia to, čo je potrebné, pre udržanie konkurencieschopnosti.“

Alessandro Leipold, ekonomický poradca Lisbon Council a bývalý riaditeľ európskeho oddelenia MMF, v komentári píše, že v súčasnej diskusii o hospodárskom riadení nejde o nič menej, ako o budúcnosť spoločnej meny.

„Kríza – a predovšetkým ťažkosti EÚ pri vysporiadaní sa so situáciou v Grécku – koncentrovali myšlienky, čo viedlo k celkovej definícii cieľov, postupov a nástrojov potrebných pre efektívne hospodárske riadenie.“

Jeho komentár obsahuje deväť návrhov posilnenia riadenia, ktoré by boli pred krízou „politicky nemysliteľné“. Nie všetky z nich by si vyžadovali otvorenie Zmlúv.

Ďalšie kroky

  • 16. september 2010: Mimoriadny summit EÚ bude diskutovať o správe Van Rompuya, podľa pôvodného plánu z neho mali vzísť niektoré rozhodnutia o hospodárskom riadení
  • 29. september 2010: Komisia predloží návrh trestania rozpočtových previnilcov podľa revidovaného Paktu stability a rastu
  • 30. september – 1. október 2010: Neformálne stretnutie rady Ecofin, a stretnutie pracovnej skupiny Van Rompuya.
  • 28.-29.október 2010: Summit EÚ má prijať definitívne plány reformy pravidiel hospodárskeho riadenia.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA