EÚ: Zodpovednosť za krízu by mali niesť USA

Európska komisia včera (30.9.) ostro odsúdila krok americkej Snemovne reprezentantov, ktorá odmietla záchranný plán finančného sektora v hodnote 700 mld. dolárov. Európa súčasne vyzvala Washington, aby prevzal zodpovednosť za globálnu finančnú krízu, ktorá má svoje korene v USA.

oblaky_Kongres, Flickr: Eugene Wei (CC)
Kongres USA - mení sa postoj ku klimatickým zmenám? Zdroj: Eugene Wei, www.creativecommons.org

Hlasovanie členov americkej Snemovne reprezentantov bolo pre Európu „sklamaním.“ Súčasná globálna „kríza, ktorej čelíme, má svoj pôvod v USA“ a preto by mal Washington prevziať „špeciálnu zodpovednosť“ za súčasný stav, povedal hovorca Európskej komisie, Johannes Laitenberger.

Počas uplynulých týždňov padlo niekoľko popredných amerických finančných domov, čo malo značný dopad na finančné trhy v Európe. Viaceré vlády na starom kontinente museli v nadväznosti na problémy spoločností ako AIG, Washington Mutual, či Lehman Brothers, prijať krízové záchranné opatrenia.

Európa zvolila národný alebo medzinárodný prístup odpovedania na finančnú nestabilitu, vždy podľa charakteru danej spoločnosti. Napríklad záchrana nemeckej spoločnosti Hypo Real Estate, či britského B&B sa uskutočnila pod dohľadom jednej vlády. Bremeno finančnej injekcie 6,4 mld. eur pre nadnárodnú spoločnosť Dexia a ďalších 11 mld. pre Fortis nesú spoločne vlády v Belgicku, Francúzsku a Luxembursku.

Zatiaľ sa kríza dotkla len niekoľkých západoeurópskych bánk. Na druhej strane, ak sa finančná nestabilita zintenzívni, pomoc a záchranu bude pravdepodobne potrebovať viacero väčších nadnárodných spoločností. Zatiaľ však neexistuje dohoda o tom, kto by mal záchranu financovať, resp. nie je jasné, či sa národné vlády rozhodnú zachraňovať kohokoľvek. Viacerí sa obávajú, že bez jednotného európskeho konsenzu a prístupu sa scenáre Lehman Brothers a Fortis môžu zopakovať.

V snahe koordinovať kroky Európy Nicolas Sarkozy, francúzsky prezident, v pondelok oznámil zvolanie mimoriadnej vysokej schôdzky v Paríži, ktorá by sa mala uskutočniť do konca týždňa. Pozval európskych členov zoskupenia G8 (Nemecko, Taliansko, Veľkú Britániu, Francúzsko), predsedu EK, José M. Barrosa, predsedu euroskupiny, Jean-Claude Junckera a prezidenta ECB, Jean-Claude Tricheta. Akokoľvek, o finančnej kríze budú na budúci týždeň diskutovať aj ministri financií (Ecofin) v Luxemburgu. Hlavy krajín EÚ sa zídu v Bruseli 16. – 17. októbra.

Hoci Barroso hovorí o potrebe „štruktúrovanej európskej odpovede,“ detaily jeho myšlienky známe nie sú. Dnes by mala Komisia predstaviť dlhodobý plán pre posilnenie pravidiel a požiadaviek pre bankový kapitál. Ich cieľom je, aby sa od finančných domov vopred požadovalo preukazovanie dostatočnej solventnosti na krytie prípadných neúspešných rizikových operácií v budúcnosti. V novembri Komisia predstaví prísnejšie pravidlá pre kreditné ratingové agentúry, ktorých zlyhanie sa považuje za spúšťací kohútik súčasnej krízy.

Medzi časom inflácia v eurozóne padla na úroveň 3,6%, odhaduje Eurostat. Informácia podporuje tézu, že svoj vrchol dosiahla v júli na hranici 4% a ďalej bude klesať. Na druhej strane, viacerí finanční analytici sa obávajú, že súčasné injekcie pre banky môžu vyvolať inflačný efekt v októbri.

REKLAMA

REKLAMA