Euro bol “skok do neznáma”

"Euro bol skok do neznáma, ale ukázalo sa, že bol správny," vyhlásila vedúca zastúpenia EK na Slovensku pri príležitosti 10. výročia vzniku EMÚ. Slovensko zároveň môže oslavovať ďalší posun na ceste do eurozóny.

Vstup Slovenska do eurozóny v utorok schválili ministri financií EÚ na zasadnutí Rady ECOFIN bez diskusie. Formálny politický súhlas ešte musí vysloviť júnový summit najvyšších predstaviteľov členských štátov EÚ a svoje stanovisko poskytne aj Európsky parlament.

Slovensko opäť dostalo varovanie, aby strážilo svoju fiškálnu politiku a infláciu, pričom kľúčovým bude udržanie rastu miezd po vstupe do eurozóny. Aktuálny vývoj, keď rast miezd v prvom štvrťroku 2008 (+ 6,2%) predbehol rast produktivity práce (+ 5,7%), môže splnenie tohto cieľa ohroziť.

ECOFIN zároveň ukončil procedúru nadmerného deficitu voči Slovensku, Česku, Taliansku a Portugalsku. Všetky členské štáty tak spĺňajú podmienku definovanú Paktom rastu a stability.

Vysokí európski predstavitelia si v týchto dňoch pripomínajú ťažké začiatky jednotnej európskej meny. “Euro prelomilo ekonomické ale i politické a národné bariéry,” vyhlásila na konferencii “10 rokov Európskej menovej únie” v Bratislave vedúca zastúpenia EK na Slovensku Andrea Elscheková-Matisová. V roku 1999 to bol “skok do neznáma,” pretože nikto nevedel, čo euro reálne prinesie. Relevantné výsledky eurozóny však podľa politikov dokazujú, že “projekt sa podaril.”

Komisár Ján Figeľ to na konferencii podložil niekoľkými údajmi:

  • inflácia v eurozóne klesla z 8% – 10% v ´80 rokoch na dnešný priemer 2,1%
  • úrokové sadzby klesli z 12% v ´80 rokoch na 4%
  • miera nezamestnanosti klesla z 9% v roku 1999 na 7% v roku 2008
  • 26% globálnych menových rezerv je v eurách
  • 49% medzinárodných cenných papierov je v eurách
  • euro je prvá svetová mena v dlhových službách
  • euro je druhá najaktívnejšia mena na svetových trhoch

Hlasy skeptikov sa však ozývajú aj dnes. Juraj Karpiš z inštitútu INESS tvrdí, že „Euro je v dlhodobom horizonte proinflačné, pretože obmedzuje menovú konkurenciu medzi štátmi.“ Skutočnosť, že inflácia v eurozóne je dlhodobo nižšia ako inflácia v EÚ-27 (tento rok podľa odhadu EK 3,2% v eurozóne a 3,6% v EÚ-27) vysvetľuje tým, že nové členské štáty sa nachádzajú vo fáze reálnej konvergencie, čo prirodzene zvyšuje ich infláciu.

Juraj Karpiš zhrnul svoje výhrady k euru nasledovne:

  • euro je politický konštrukt bez histórie (na rozdiel od $) a nie výsledok spotrebiteľskej voľby
  • veľkosť optimálnej menovej zóny nie je dopredu známa
  • skutočnosť, že sa v súčasnosti hranice meny zhodujú s hranicami národného štátu nie je výsledkom spotrebiteľskej voľby optimálnej menovej zóny, ale prejavom nacionalizmu politizácie meny.
  • vzdávame sa kontroly nad menou – nová menová politika nebude zodpovedať slovenskému hospodárskemu cyklu
  • euro umožňuje fiškálne čierne pasažierstvo (prenášanie domácich nákladov nevhodných hospodárskych politík na ostatné krajiny eurozóny)
  • arbitrárne stanovenie konverzného kurzu

Guvernér NBS Ivan Šramko to vidí presne opačne: “Tlak na znižovanie inflácie je vnímaný ako jeden z najväčších úspechov eurozóny.” Skutočnosť, že ľudia v krajinách s eurom sa najčastejšie sťažujú práve na zdražovanie, vysvetľuje fenoménom tzv. “pocitovej inflácie” ale aj slabou “cenovou pamäťou.”

Britský ekonóm prof. Kenneth Dyson, ktorý prišiel na Slovensko prednášať v rámci projektu Excelentná univerzita, v interview pre EurActiv pred časom upozornil, že nemožno počítať s tým, že počiatočné negatívne vplyvy zavedenia eura rýchlo pominú: ” Ak sa pozriete na vývoj v iných krajinách eurozóny, zistíte, že sa otvorili nožnice medzi oficiálne meranou infláciou a tou, ktorú vnímajú ľudia, spotrebitelia. Ten rozdiel je obrovský až šokujúci. Neverím, že to pominie za pár rokov. V eurozóne sa tá priepasť už trochu zmiernila, ale je oveľa väčšia ako pred zavedením eura. A opäť sa môžeme vrátiť k tomu, o čom sme hovorili na začiatku, že toto obdobie celosvetovej prudkej inflácie je nepriaznivé pre zavedenie eura. Navyše, negatívne skúsenosti sú vždy vnímané viac ako tie pozitívne. Ľudia si skrátka pamätajú viac to zlé ako to dobré.”

V Taliansku uskutočnila vo februári 2007 národná banka spolu s univerzitami prieskum, pri ktorom sa ľudí pýtali na cenu lístka do kina pred zavedením eura (v roku 2001).  Miera omylu bola takmer 100%… a ľudia väčšinou uvádzali oveľa nižšiu cenu, ako skutočne bola.

REKLAMA

REKLAMA