Euro je oficiálnou menou 333 miliónov Európanov

Osemnástym členom eurozóny sa stalo Lotyšsko. Jeho príklad chce v dohľadnej dobe nasledovať Litva. Ostatné krajiny, ktoré musia euro prijať, sú zatiaľ zdržanlivé.

Lotyšsko v stredu vstúpilo do eurozóny ako v poradí osemnásta krajina. Euro sa tak v priebehu pätnásťročnej existencie stalo oficiálnou menou zatiaľ 333 miliónov Európanov. Po Estónsku, ktoré spoločnú menu prijalo v roku 2011, tak spomedzi pobaltských krajín mimo eurozóny ostala už len Litva. Tá prechod na euro plánuje v roku 2015.

Ostatné krajiny, ktoré by v budúcnosti mali euro prijať sa vplyvom problémov eurozóny so zmenou meny neponáhľajú. Chorvátsko v súčasnosti trápi recesia, RumunskoBulharsko majú ďaleko od plnenia maastrichtských kritérií. Ďalšie krajiny ako Poľsko, Česká republika či Maďarsko sa k euru stavajú zdržanlivo. Varšava chce o presnom termíne rozhodnúť po budúcoročných voľbách.

Dvojmiliónové Lotyšsko spolu s Rumunskom a Bulharskom patria medzi najchudobnejšie členské štáty. Po Malte, Estónsku a Cypre sa stalo štvrtou najmenšou ekonomikou eurozóny.

Ešte v roku 2009 bola krajina po krachu svojej druhej najväčšej banky odkázané na medzinárodnú finančnú pomoc od EÚ a Medzinárodného menového fondu.

V snahe udržať si pevnú fixáciu na spoločnú menu počas hospodárskej krízy muselo Lotyšsko podstúpiť tvrdú vnútornú devalváciu, znížilo platy vo verejnom sektore a výdavky a zvýšilo dane. Lotyšský deficit za rok 2012 dosiahol 1,2 % a dlh sa pohybuje okolo 41 %. Po prepade o štvrtinu ekonomika v súčasnosti v porovnaní s inými krajinami zaznamenáva najrýchlejšiu mieru rastu.

Krajina si od eura sľubuje zníženie nákladov na požičiavanie a zvýšenie dôvery investorov. Ratingové agentúry Standard & Poor’s a Fitch jej vzhľadom na prechod na spoločnú menu zvýšili rating.

„Vďaka tejto snahe Lotyšsko vstupuje do eurozóny silnejšie ako kedykoľvek predtým, čím vysiela povzbudzujúcu správu ostatným krajinám, ktoré prechádzajú tvrdými hospodárskymi úpravami,“ konštatoval predseda Európskej komisie José Manuel Barroso.

Podľa prieskumov verejnej mienky však skoro polovica Lotyšov zavedenie eura neschvaľuje, obávajú sa najmä, že prinesie zdražovanie. Na druhej strane podpora spoločnej meny v krajine v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami o niečo stúpla.

Lotyšská centrálna banka očakáva, že vstup do eurozóny bude viesť k zvýšeniu spotrebiteľských cien o 0,2 – 0,3 % s infláciou na úrovni 2 %. Európska centrálna banka však riziko vidí vo vysokom objeme zahraničných vkladov v lotyšských bankách, ktoré boli podobne ako cyperské magnetom pre ruské peniaze.

Národný orgán finančného dohľadu však takéto porovnávanie odmieta a poukazuje na to, že lotyšský finančný sektor predstavuje oveľa menší podiel na HDP ako v prípade Cypru a má menej rizikových aktív.

Podľa úradujúceho premiéra Valdisa Dombrovskisa, ktorý bol na čele vlády počas najhlbšej krízy krajiny od rozpadu Sovietskeho zväzu, konštatoval, že euro je veľkou príležitosťou, avšak automaticky negarantuje bohatstvo a nesmie teda dôjsť k poľaveniu vo fiškálnej politike.

„Nie je to ospravedlnením pre nevykonávanie zodpovednej fiškálnej a makroekonomickej politiky,“ vyhlásil po tom, ako si po polnoci vybral z bankomatu prvú eurobankovku. Slávnostná ceremónia pri príležitosti prechodu na euro prebehla pred budovou centrály niekdajšej banky Parex, ktorá roznietila hospodárske trápenie krajiny. V súčasnosti ju kontroluje štát pod novým názvom Citadele.

Lotyšsko do eurozóny vstúpilo bez stálej vlády. Premiér Dombrovskis totiž prijal politickú zodpovednosť a po zrútení strechy supermarketu, pod ktorou zahynulo 54 ľudí, odstúpil v novembri z funkcie.

Prezident Andris Berzins dal stranám v parlamente čas do 7. januára na navrhnutie nového kandidáta.

(EurActiv/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA