Eurokomisár: Záchranný program pre Grécko bol demokratický škandál

Eurozónu môžu zachrániť len inštitucionálne zmeny. Pierre Moscovici navrhuje európskeho ministra financií, rozpočet pre eurozónu a bezpečnú spoločnú emisiu dlhu.

Podľa eurokomisára pre hospodárske a menové záležitosti má eurozóna pred sebou svetlú budúcnosť.

Musí však vyriešiť tri najväčšie problémy: demokratický deficit v rozhodovacích inštitúciách; vytvorenie Európskeho menového fondu na demokratických základoch; a sociálne rozdiely, ktoré rozdeľujú krajiny medzi sebou aj politicky. Povedal to na medzinárodnej ekonomickej konferencii Ambrosetti Forum.

Rozhodovanie za zatvorenými dverami

„Priznajme si – Euroskupina je skôr imitácia demokratického orgánu,“ tvrdí Moscovici a dodáva, že vinu na tomto stave nenesie jej predseda Jeroen Dijsselbloem, ale je hlavne štrukturálna. Prijímanie rozhodnutí v Euroskupine je podľa neho nepriehľadné, pretože ho neupravujú žiadne formálne pravidlá. Európska komisia navyše nemá žiadne možnosti zasiahnuť do tohto procesu a hájiť záujmy eurozóny ako celku.

Vzniká tak „politické vákuum“ – dôležité rozhodnutia sa prijímajú na národnej úrovni a nikto nenesie zodpovednosť za ich dôsledky pred Európskym parlamentom.

Rozhodovanie Hospodárskej a menovej únie „za zatvorenými dverami“ o záchranných opatreniach pre Grécko bolo podľa neho z demokratického hľadiska škandál.

„Z hľadiska demokratických procesov to nie je škandál kvôli tomu, že samotné rozhodnutia boli škandalózne, ale pretože sa týmto spôsobom rozhodovalo o osude národa, pracovnom trhu, či penziách,“ rozvinul túto myšlienku eurokomisár pre taliansky denník Corriere della Sera.

Podľa hovorcu Európskej komisie Margaritasa Schinasa bol však záchranný program pre Grécko spravodlivý, čoho si musí byť vedomý aj eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti. „Európska komisia a Jean-Claude Juncker vždy dbali na to, aby bola záťaž gréckeho programu rozložená rovnomerne a férovo,“ dodal hovorca Komisie.

Minister financií eurozóny s vlastným rozpočtom

Eurozóna bude podľa Moscoviciho nevyhnutne potrebovať inštitucionálne zmeny. Presadzuje vytvorenie postu „Vysokého predstaviteľa“ zodpovedného za hospodárske záležitosti eurozóny – akúsi formu postu spoločného ministra financií pre krajiny platiace eurom, ktorá skombinuje post eurokomisára pre hospodárske a menové záležitosti a predsedu Euroskupiny.

Čo znamenajú nemecké voľby pre eurozónu

Moscovici chce pre takéhoto ministra zodpovednosť priamo voleným poslancom Európskeho parlamentu, vďaka čomu získa potrebnú demokratickú legitimitu. Zároveň musí dostať podporu v podobe spoločného rozpočtu pre eurozónu.

Vytvorenie postu európskeho ministra financií dlhodobo podporuje francúzsky prezident Emmanuel Macron. Myšlienku nedávno podporila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Zodpovedný Európsky menový fond

Moscovici sa s nimi zhodne aj na potrebe vytvorenia Európskeho menového fondu (EMF). Ten bude mať podľa neho pozitívny dopad na hospodársky vývoj eurozóny.

Upozorňuje však, že EMF podporí len v prípade, že sa stane oficiálnou inštitúciou eurozóny, ktorej činnosť bude pod dohľadom Európskej komisie. „Taká je všeobecná mienka v celej Komisii,“ dodáva Moscovici.

„EMF musí byť úzko prepojený s Európskou komisiou, ktorá z definície sleduje spoločné záujmy Európskej únie. Podobne ako Komisia by mal byť zodpovedný pred Európskym parlamentom,“ približuje svoju predstavu o EMF taliansky eurokomisár.

Ak by bol založený na medzivládnom prístupe, ešte viac by sa podľa neho prehĺbil demokratický deficit v eurozóne.

Bez konvergencie to nepôjde

Moscovici upozorňuje, že napriek obdobiu ekonomického rozmachu, medzi jednotlivými členskými štátmi v eurozóne naďalej pretrvávajú veľké ekonomické a sociálne nerovnosti. „Taliansky verejný dlh je oproti nemeckému dvojnásobný a obchodný prebytok Nemecka dvakrát prevyšuje európsky priemer, zatiaľ čo miera nezamestnanosti v Nemecku je polovičná,“ dodáva.

Poukazuje aj na politické dôsledky nerovností medzi krajinami eurozóny, ktoré podľa neho podkopávajú prísľub zdieľanej solidarity, na ktorom sa budovala spoločná mena. „Sociálne a ekonomické rozdiely komplikujú dohodu o spoločnom záujme v eurozóne a zdieľanú víziu o budúcnosti,“ verí Moscovici.

Európska únia musí podľa neho rýchlo vytvoriť súbor nástrojov, ktoré podporia zbližovanie životných úrovní krajín eurozóny. Sám podporuje zavedenie Európskeho bezpečného aktíva – nástroja pre emisiu spoločného dlhu.

Moscovici verí, že obmedzený prístup k tomuto nástroju by krajiny nepriamo nútil k fiškálnej zodpovednosti. Akonáhle by niektorá z členských krajín porušila spoločné pravidlá, náklady dodatočného zadĺženia by pre krajinu postupne rástli. Tieto náklady by podľa eurokomisára mali odstrašujúci účinok. „Podporou návratu trhovej disciplíny do systému, by bezpečné aktívum zaistilo solidaritu a vyžadovalo zodpovedná správanie krajín,“ dodáva na záver Pierre Moscovici.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA