Európa sa hospodárskej kríze nevyhne

Nižšie tempo rastu, rekordne vysoká inflácia a rastúci verejný dlh sú nelichotivou predpoveďou pre hospodárstvo EÚ v blízkej budúcnosti. Pozitívnych správ sa dočkali len Slovensko a Poľsko.

Joaquín Almunia
Joaquín Almunia, Zdroj: evro.si

V roku 2008 by mala európska ekonomika rásť tempom 2%, o rok neskôr sa predpovedá už len rast 1,8%, oznámil včera (28.4.) komisár pre hospodárske a menové záležitosti, Joaquín Almunia. Nová predpoveď je o pol percentuálneho bodu pesimistickejšia, než posledná z jesene uplynulého roka, dodal.

Pod zlé hospodárske vyhliadky sa podpisuje predovšetkým “menej priaznivé svetové hospodárske prostredie,” vrátane recesie v USA a rastu cien ropy a energií.

“Finančný zmätok sa prehlbuje, rozširuje a predlžuje sa, zatiaľ čo hospodársky pokles USA sa zdá byť závažnejší a dlhší, než sa očakávalo v jesennej hospodárskej prognóze,” zdôraznil komisár.

Aj napriek očakávanému hospodárskemu útlmu sú vyhliadky EÚ lepšie, než predpoveď pre jej hlavných konkurentov, zvlášť USA a Japonsko. Almunia na druhej strane verí, že tempo rastu sa s príchodom tretieho štvrťroka 2008 mierne zvýši.

Francúzska ministerka financií, Christine Lagarde, označila hospodársku prognózu Komisie pre rok 2009 za “veľmi, veľmi pesimistickú.” Dodala, že Paríž nevidí dôvod pre úpravu svojich odhadov, ktoré hovoria o ekonomickom raste 2,5%.

Druhým problémom bude podľa Almuniu inflácia. V dôsledku rastu cien potravín a energií sa môže vyšplhať na úroveň 3,6%, čo môže predstavovať kľúčovú prekážku pre ďalší hospodársky rast. Za pozitívny prvok pokladá predpoklad, že v roku 2009 sa miera inflácie zníži na 2,4%.

Pre samotnú eurozónu sa v tomto roku očakáva miera inflácie 3,2%, čo by bolo najviac od zavedenia eura v roku 1999 za spoločné platidlo v bezhotovostnom styku.

Konfederácia európskych odborových zväzov (ETUC) vydala dokument nazvaný “Čas konať!” Varovala v ňom politických lídrov pred “neodôvodneným uspokojením, ktoré nie je na mieste.” Podľa odborárov je potrebné makroekonomické politiky nastaviť tak, aby stabilizovali hospodárske aktivity a “predišli uvrhnutiu ekonomiky do úpadku a smerom k dolu klesajúcej špirále.”

Komisiou predpovedaný hospodársky útlm by tiež mohol mať negatívny dopad aj na verejný dlh členských krajín EÚ. Almunia označil spomedzi krajín eurozóny Francúzsko za príklad “vzbudzujúci najväčšie obavy”. V roku 2008 by sa jeho deficit verejných financií mohol vyšplhať až na 2,9% HDP a o rok neskôr na rovné tri percentá, teda maximálnu hranicu, ktorú povoľujú Maastrichtské kritériá finančnej stability. Komisár nevylúčil, že voči Francúzsku uplatní mechanizmus včasného varovania, aby sa krajina vrátila späť k lepšej kontrole rozpočtového deficitu.

Komisia má obavy aj z vývoja v Taliansku a Portugalsku. Hospodárska predpoveď na rok 2009 hovorí o deficite 2,4% a 2,6% HDP.

Mimo hraníc eurozóny sa bude zrejme najhoršie dariť Maďarsku, Veľkej Británii a Rumunsku:

  • V najbližších rokoch Maďarsko pravdepodobne nesplní Maastrichtské kritérium deficitu verejných financií (4% v roku 2008, 3,6% o rok neskôr).
  • Britské ostrovy budú musieť čeliť očakávanému deficitu 3,3% a preto Komisia začne do 11. júna s procedúrou deficitu verejných financií.
  • Deficit Rumunska by sa v tomto roku mal priblížiť k hranici 3%, o rok neskôr by ju mal prekročiť a dosiahnuť 3,7%.

Pozitívnych hodnotení sa dočkali iba Slovensko a Poľsko. Komisár oznámil, že procedúra verejného deficitu Slovenska bude uzavretá 7. mája. V prípade Poľska sa skončí 11. júna 2008.

REKLAMA

REKLAMA