Európska fiškálna rada volá po priehľadnejších a prísnejších rozpočtových pravidlách

Európska fiškálna rada podporuje vytvorenie fiškálnej kapacity, ktorá pomôže krajinám s investíciami v čase hospodárskych šokov.

Fiškálna kapacita – neoficiálne nazývaná aj rozpočet eurozóny- by podľa Európskej fiškálnej rady (EFB) bola pre eurozónu „užitočným“ nástrojom.  Pridala sa tak na stranu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona – hlavného propagárota myšlienky.

Prísnejší dohľad na dodržiavanie pravidiel

Európske poistenie v nezamestnanosti a vytvorenie fondu pre horšie časy by podľa správy EFB mohlo mať pre Európu „značný stabilizačný potenciál“. „Najlepšia cesta ako zaistiť stabilizačnú funkciu v strednedobom horizonte, je vytvoriť fiškálnu kapacitu, ktorá udrží úroveň investícií aj pri náhlych hospodárskych šokoch“ píše sa v prvej výročnej správe EFB.

Európska fiškálna rada vznikla v roku 2015 ako nezávislý poradný organ Európskej komisie. Jej hlavnou náplňou je hodnotenie dodržiavania rozpočtových pravidiel Paktu stability a rastu. Ten stanovuje konkrétne kritériá pre dodržiavanie rozpočtovej disciplíny v krajinách eurozóny.

Eurokomisia tlačí na začlenenie Fiškálneho kompaktu do zmlúv EÚ

Rada každoročne uverejňuje správu o svojej činnosti. Jej súčasťou je aj sumár odporúčaní a hodnotení pre Európsku komisiu.

Podľa šéfa EFB Nielsa Thygesena je však v Pakte stability a rastu viacero nedokonalostí a priestoru pre zlepšenie.

Európska komisia v minulosti niekoľkokrát použila flexibilný výklad jeho pravidiel. Za kontroverzné sa považovalo hlavne nepokutovanie Francúzska, Španielska a Portugalska v roku 2015, hoci tieto krajiny nespĺňali rozpočtové pravidlá eurozóny.

Thygesen napriek tomu verí, že vo všeobecnosti pravidlá prispeli k stabilizácii eurozóny.

„Nedokonalé doržiavanie pravidiel je podľa nás omnoho prijateľnejšie ako hrubé chyby, ktoré plynú z ich laxného či veľmi obmedzeného uplatňovania,“ píše EFB vo svojej správe.

Dánsky ekonóm však priznáva dvojaký meter Európskej komisie pri vyžadovaní rozpočtovej disciplíny od jednotlivých členských krajín.

https://twitter.com/ecfin/status/930450645227884545

Práve kvôli netransparentnosti v hospodárskom riadení sa Európska komisia stala terčom pre kritiku z viacerých strán, vrátane predsedníctva Euroskupiny, členských štátov, Európskej centrálnej banky, či Medzinárodného menového fondu.

EFB upozorňuje, že dôveryhodnosť a účinnosť fiškálnych pravidiel zívisí tiež na ich vymáhateľnosti. Dnešné sankcie nemajú dostatočnú silu, aby členské krajiny prinútili k dodžiavaniu pravidiel. V roku 2016 Komisia neuvalila sankcie na Portugalsko a Španielsko napriek ich nadmernému rozpočtovému deficitu.

Bývalý nemecký minister financií Wolfgang Schäuble dokonca navrhol, aby sa právomoc fiškálnej kontroly Komisii odobrala.

Nezávislé odporúčania

EFB tiež navrhla „metodickejšie využitie špeciálnych klauzúl“, na základe ktorých by sa nevyžadovali škrty v krízovom období alebo v čase výnimočných ekonomických okolností”. Podľa EFB by sa tým „vyriešila zložitosť a nepriehľadnosť“ fiškálnych predpisov.

EFB zároveň varovala Jeana-Claude Junckera a Komisiu, že ak má byť udeľovanie sankčných výnimiek “transparentné a neoportunistické”, bude si vyžadovať  „nezávislé odporúčania”.

Podľa Thygesena by nadchádzajúca kontrola verejných financií mala viac sledovať ukazovateľe o verejnom dlhu.

Očakáva sa, že deficit v eurozóne sa na konci roku 2017 vyšplhá na hodnotu 1,1 percenta HDP. Napriek tomu, že to je hlboko pod hranicou troch percent, verejný dlh na úrovni 89,3 percenta HDP je stale relatívne vysoký.

Komisia predpovedá Slovensku najvyšší ekonomický rast z krajín V4

EFB podporuje tiež obmedzenie prístupu k eurofondom pre krajiny, ktoré nerešpektujú pravidlá Paktu stability a rastu.

„Cieľom podmienenosti prístupu k eurofondom nie je trestať, ale zaistiť efektivitu verejných financií,“ píše sa v správe EFB.

Zástancovia takéhoto prístupu veria, že prístup k novým európskym peniazom – napríklad k peniazom z budúceho rozpočtu eurozóny – by mal byť podmienený dodržiavaním revidovaných fiškálnych pravidiel.

Vymáhateľnejší a jednoduchší fiškálny rámec založený na dlhovom a výdavkovom strope Európskej únii odporúča aj Medzinárodný menový fond.

Investičný mechanizmus

Thygesen predstavil správu Európskej komisii na začiatku tohto týždňa, teda ešte predtým, ako Komisia v decembri predstaví komplexný balík na posilnenie Hospodárskej a menovej únie. Jeho súčasťou by mal byť aj návrh na vytvorenie fiškálnej kapacity pre eurozónu.

Kažimír prezentoval v Bruseli svoju predstavu o eurozóne

EFB tiež podporuje vytvorenie „stabilizačného mechanizmu“ pre eurozónu. Komisia a členské štáty v súčasnosti zvažujú tri návrhy fiškálnej kapacity. Z nich je pre EFB politicky a technicky najschodnejšou systém ochrany investícií, ktorý bude vyvažovať nedostatok verejných výdajov v časoch ekonomických šokov.

Poistenie v nezamestnanosti a fondy na horšie časy majú „väčší stabilizačný potenciál“. Rada však bude chcieť vedieť, z čoho budú tieto opatrenia financované a či sú v súlade so súčasnými pravidlami.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA