Európski lídri sa rozlúčili s korunou a privítali euro

Na včerajšom (8. január 2009) galavečeri „Dovidenia koruna, vitaj euro“ európski lídri Slovensku pogratulovali k euru a spoločne si priali rozumné zvládnutie ekonomickej krízy.

V rámci osláv vstupu Slovenska do eurozóny sa včera (8. januára 2009) v Bratislave uskutočnil slávnostný galavečer „Dovidenia koruna, vitaj euro“. Na podujatí sa okrem najvyšších ústavných činiteľov – prezidenta SR Ivana Gašparoviča, predsedu NR SR Pavla Pašku a predsedu vlády SR Roberta Fica – zúčastnili aj viacerí zahraniční predstavitelia -predseda Európskej komisie José Manuel Barroso, komisár pre menové záležitosti Joaquín Almunia, prezident Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet a zároveň predstavitelia krajín, ktoré vstúpili do eurozóny v rokoch 2007 a 2008, t.j. Slovinsko, Malta a Cyprus. Do Bratislavy pri tejto príležitosti zavítali aj predsedovia vlád susedných členských krajín EÚ – Rakúska, Česka, Poľska a Maďarska.

Počas svojich vystúpení Slovensku k prijatiu eura pogratulovali a priali si rozumné zvládnutie ekonomickej krízy. Zároveň vyzdvihli hladký priebeh výmeny meny počas prvých siedmich dní. Premiér Robert Fico poďakoval občanom Slovenska, sociálnym partnerom a bankám za spoluprácu. „Zavedenie eura môžeme bez váhania označiť za obrovský výkon,“ vyhlásil predseda vlády. Štátnici sa však okrem oslavy eura na Slovensku dotkli aj vážnych tém – hospodárskej krízy a vojny o plyn. „Musíme sa boriť s dôsledkami nevídanej finančnej a hospodárskej krízy, ba čo viac trápi nás plynová vojna medzi Ruskom a Ukrajinou, vážne ohrozujúca celú slovenskú spoločnosť,“ povedal Fico.

Predseda Komisie José Manuel Barosso označil euro na Slovensku za historickú chvíľu aj pre EÚ. „V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa slovenský rast takmer zdvojnásobil a inflácia sa znížila na polovicu. Euro v čase krízy dokázalo, že je silným nástrojom na ochranu národných ekonomík a Slovensko plne využije tieto výhody.“ Zdôraznil však, že Slovensko potrebuje udržať nízku infláciu a urobiť ďalšie štrukturálne reformy. Zároveň sa tiež dotkol problematiky odstávky plynu. „V tejto chvíli nemôžeme pripustiť, aby na problémy, ktoré vznikli v tretích krajinách doplácali slovenskí občania, preto vyzývam všetkých zainteresovaných, aby pomohli vyriešiť túto situáciu.“

Prezident Európskej centrálnej banky Jean-Claud Trichet osobitne vyzdvihol spoluprácu s Národnou bankou Slovenska. „Slovensko dosiahlo významné úspechy v nominálnej i reálnej konvergencii. Znamenalo to zníženie inflácie a rast. Slovenské výsledky stoja na pevných základoch, odvážnych ekonomických programoch, ktoré boli vykonané počas poslednej dekády.“

Podľa správy Komisie o prechode Slovenska na euro, sedem dní od vstupu do eurozóny tri štvrtiny Slovákov majú v peňaženkách väčšinou eurobakovky a 80 % väčšinou euromince.

Najťažšiu situáciu zažili banky 5 januára 2009, kedy si po sviatkoch prišli ľudia vymeniť koruny za eurá v celkovej hodnote 325 miliónov eur. Medzi 1. a 6. januárom 2009 banky zaznamenali celkovo o 100 000 viac výberov z bankomatov ako v tom istom období v roku 2008, pričom do peňaženiek Slovákom pribudlo o takmer 16 miliónov EUR viac. Podľa hodnotenia Komisie sa slovenské banky s mimoriadnou záťažou vyrovnali celkom úspešne.

Pozície:

Mirek Topolánek, premiér Českej republiky, predsedníckej krajiny EÚ: „Spoločná mena je testom disciplíny a jeho úspech záleží na tom, že všetci dodržujú jasne dané pravidlá na národnej úrovni aj v rámci celej eurozóny. Slovensko dokázalo, že bez ohľadu na ideológiu dokáže tieto pravidlá plniť.“

„Meny tých krajín v Európe, ktoré nie sú členmi eurozóny, dôsledky finančnej krízy v posledných týždňoch znehodnotili, čo poškodilo obyvateľov týchto krajín. Na Slovensku euro zabránilo znehodnoteniu koruny a ochránilo nás tak ešte pred jeho zavedením,” myslí si Vladimír Maňka zo skupiny socialistov.

Miroslav Mikolášik zo skupiny ľudovcov a európskych demokratov: „Ak by nebola prišla finančná kríza, bolo by výhodnejšie prijatie eura na Slovensku oddialiť pod podmienkou fixovania kurzu. Podporoval som vstup do eurozóny, avšak s rozumným oddialením. Situácia sa však dramaticky zmenila po vypuknutí finančnej krízy, čo spôsobilo, že vzhľadom na fixný kurz sa termín načasovania javí ako výhodný pre slovenskú ekonomiku i spoločnosť.”

REKLAMA

REKLAMA