Európski lídri sa pripravujú na Grexit

Eurozóna zvažuje rôzne scenáre, Grécka centrálna banka varuje pred dôsledkami odchodu krajiny zo spoločného menového bloku.

Grécka centrálna banka dnes (17. jún) varovala pred „bolestivými dôsledkami“ platobnej neschopnosti, ktorá by krajinu prinútila „opustiť eurozónu a pravdepodobne aj samotnú Európsku úniu“.

Varovanie prichádza po ďalšej sérií vzájomných obvinení medzi medzinárodnými veriteľmi a gréckou vládou. Medzinárodní veritelia cez víkend odmietli v poradí niekoľký grécky návrh reforiem, ktorý by krajine odomkol poslednú tranžu finančnej pomoci v hodnote 7,2 miliardy eur.

Grécky premiér Alexis Tsipras obvinil zástupcov medzinárodného menového fondu (MMF), Európskej centrálnej banky (ECB) a krajín eurozóny z pokusu „ponížiť“ Grékov stále vyššími reformnými nárokmi a vyhrážkami, že eurozóna je na tzv. Grexit pripravená.

Medzinárodní veritelia aj naďalej trvajú na 1% škrtoch dôchodkov, ktoré ročne „zhltnú“ až 16% HDP krajiny. Premiér Tsipras to aj naďalej odmieta s tým, že až 2/3 dôchodcov sú buď pod alebo na hranici chudoby.

To, že sa krajiny zaoberajú možným odchodom Grécka z eurozóny naznačil pre španielsky denník El Mundo aj podpredseda Komisie zodpovedný za euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovskis. „Členské štáty sú nervózne a musia zaručiť, že eurozóna je pripravená na všetky možné scenáre, čo sa týka Grécka,“ povedal v pondelkovom vydaní.

Príprava na Grexit podľa informácií agentúry Reuters zahŕňa vytvorenie mechanizmu, ktorý zabráni panike a náhlemu nárastu výberu vkladov z gréckych bánk ako aj úplnému „potopeniu“ gréckeho finančného sektora.

Podľa informácii Gréckej centrálnej banky od októbra do apríla grécki veritelia „vyviezli“ vklady vo výške približne 30 miliárd eur.

Dohoda by bola „zázrak“

Na štvrtkovom zasadnutí euroskupiny sa ministri financií krajín eurozóny poslednýkrát pokúsia dohodnúť s gréckou vládou na potrebných reformách. Fínsky premiér Juha Sipila povedal, že by to bol „zázrak“, ak by sa podarilo dosiahnuť riešenie do budúceho týždňa, hoci práve to ostáva každého želaním.

Grécko musí do konca mesiaca splatiť Medzinárodnému menovému fondu 1,6 miliardy eur a v priebehu leta ďalších 628 miliónov. V júli a auguste musí Grécko ďalej splatiť 3,5 a3,2 miliardy pre ECB a asi 8,2 miliardy na krátkodobé pôžičky.  

Ak sa však do vtedy nedohodnú s veriteľmi na potrebných reformách, ECB prestane gréckym bankám poskytovať hotovosť, ktorú dostávajú v rámci programu Núdzového poskytovania likvidity. Potvrdil to  člen Rady ECB Klaas Knot. Podľa predsedu Inštitútu pre ekonomický výskum (Ifo) Hansa-Wernera Sinna, ktorého citoval denník Deutsche Welle „Gréci vytlačili nad rámec bežných požiadaviek až 115 miliárd eur.“

V prípade, že ECB zastaví pomoc gréckym bankám, tie by sa v prípade bankrotu mohli dostať do problémov pretože vlastnia veľké množstvo vládnych dlhopisov. Krajina v takom prípade bude musieť zaviesť kontrolu kapitálu a de facto platiť v paralelnej mene, čo „vydláždi“ cestu k formálnemu odchodu z eurozóny a to napriek tomu, že únia nemôže krajinu prinútiť opustiť spoločný menový blok.

Grécka centrálna banka však dnes vyhlásila, že „uzavretie dohody s partnermi je historickým imperatívom, ktorý si nemôžeme dovoliť ignorovať“ a varovala pred hroziacou recesiou a spomalením hospodárstva. GCB ďalej vyzvala EÚ, aby jasne stanovila podmienky oddlženia krajiny, ktoré je kľúčovou požiadavkou Atén počas rozhovorov s veriteľmi.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA