Európsky triumf nad USA?

Európska produktivita rástla v roku 2006 rýchlejšie ako americká. EÚ tiež predstihla svojho transatlantického rivala v raste HDP. Sú to však len čiastkové úspechy.

Krátka správa:

Európska ekonomika dosahuje najlepšie čísla za posledných sedem rokov. Posledná správa Európskej komisie o konkurencieschopnosti hovorí, že “Európa vykročila na cestu rastu”:

Rast HDP per capita

v r. 2006

EÚ27 2,6%
USA 2,3%

Európska ekonomika rástla najmä vďaka rýchlo sa rozvíjajúcim novým členským štátom, ktoré dosahujú rekordné hodnoty a vylepšujú tak celoeurópsky priemer
(Lotyšsko 12,5%, Slovensko 8,2%).

Obraz európskej ekonomiky sa však zmení, ak sa pozrieme na celkový objem bohatstva, teda priemerné HDP per capita – v Európe dosahuje len dve tretiny US hodnoty. Americký hrubý domáci produkt v prepočte na obyvateľa predstihuje v EÚ len jedna krajina – Luxembursko.

Európska ekonomika sa chváli najmä rastom. V prípade HDP identifikuje správa EK dva hlavné zdroje – rast zamestnanosti a rast produktivity práce. Tu EÚ opäť predbieha USA:

Rast produktivity na zamestnanca v r. 2006
EÚ27 1,5%
USA 1,4%
Slovensko 4,0%
Litva 5,7%
Fínsko 5,8%

 
Tento trend označuje správa za “povzbudzujúci.” Eurokomisár pre priemysel Günter Verheugen tvrdí, že “reformy Lisabonskej stratégie začínajú prinášať ovocie.” Avšak v absolútnych číslach je americká produktivita prepočítaná na jedného zamestnanca vyššia o 38,6% ako európska. 

Správa zdôrazňuje, že európska ekonomika sa musí zamerať na odvetvia s vysokou pridanou hodnotou:

  • IT a komunikačné technológie
  • počítače a kancelárska technika
  • telekomunikácie

Práve v týchto high-tech odvetviach európske firmy zaostávajú za americkými. Naopak, lepšie výkony podávajú v oblasti farmácie a sieťových odvetviach – dodávky vody, energie, plynu.

Kľúčom k úspechu a lepšiemu výkonu európskych firiem a celej ekonomiky sú najmä investície do vedy a výskumu, inovácií, posilňovanie jednotného trhu EÚ a menej administratívnej záťaže pre firmy.

Günter Verheugen v tomto smere kritizoval členské štáty za slabé napĺňanie cieľu Lisabonskej stratégie vyčleniť na vedu a výskum minimálne 3% HDP do roku 2010. V konkrétnej kritike spomenul Cyprus, Slovensko, Luxembursko a Poľsko. Bratislava vyčlenila v rozpočte na budúci rok výdavky na vedu a výskum len na úrovni 0,8% HDP.

Ak sa nič nezmení a Európa nezačne viac investovať do technológií a výskumu, ktorý zvyšuje produktivitu, čoskoro stratí svoje postavenie jedného z najbohatších regiónov sveta. Nahradiť ju môže Ázia – podľa správy EK sa v  roku 2050 stane najdôležitejším svetovým trhom a centrom rastu.

REKLAMA

REKLAMA