Euroskupina: Žiadny pokrok v riešení dlhovej krízy

Ministri financií eurozóny neprijali žiadne ďalšie opatrenie na riešenie dlhovej krízy. Aj keď sa očakávalo, že posilnia euroval, podľa nich je v ňom dostatok prostriedkov.

Po skončení päťhodinového stretnutia šéf Euroskupiny Jean-Claude Juncker novinárom povedal: „Neprijali sme žiadne rozhodnutie o ktorom by sme vás chceli informovať.“ Na programe ministrov financií eurozóny mala byť napríklad otázka zvýšenia objemu prostriedkov v eurovale či o možnosť vydávania spoločných európskych dlhopisov.

Eurobondy podľa Junckera súčasťou agendy neboli. Rokovalo sa o situácii Španielska a Portugalska a všeobecnom stave európskeho hospodárstva. Do diskusií sa zapojil aj šéf Medzinárodného menového fondu Dominique Strauss-Kahn.

Podľa komisára pre menové záležitosti Olliho Rehna sa EÚ a MMF v pozitívnom hospodárskom výhľade pre Európu zhoduje, dlhová kríza však predstavuje veľmi veľké riziko. „Obnova sa udržuje a zaznamenáva progres, no súčasne je dôležité, aby sme uhasili finančné iskry, aby neprerástli do celoeurópskeho požiaru.“

Agentúra Reuters pred stretnutím získala interné materiály MMF podľa ktorých mal Strauss-Kahn ministrov vyzvať, aby finančne posilnili euroval a Európska centrálna banka pokračovala v nákupe dlhopisov.

Ministri však tvrdia, že v eurovale je dostatok prostriedkov. Podľa TASR to potvrdil aj šéf mechanizmus EFSF (European Financial Stanility Facility – Európsky finančný stabilizačný nástroj) Klaus Regling. "Prostriedky sú vo fonde dostatočné na to, aby vykryli všetky potreby, ktoré by mohli vzniknúť.“

Rehn aj Juncker tvrdia, že v súčasnosti nie je potrebné prijať ďalšie kroky na riešenie dlhovej krízy. Euroval dokáže poskytnúť podporu sľúbenú Írsku. O detailoch pomoci sa rozhodne do konca roka.

Niektorí diplomati tvrdia, že ak sa na stôl položia ďalšie peniaze, mohlo by to byť len dôkazom toho, že sa eurozóna pripravuje na záchranu Španielska, štvrtej najväčšej európskej ekonomiky.

Európske dlhopisy – odpor Nemecka

Britský denník Financial Times informoval, že vydávanie spoločných európskych dlhopisov presadzuje najmä luxemburských premiér Juncker spolu s talianskym šéfom rezortu financií Giuliom Tremontim. Podľa nich riešenie krízy vedie cez eurobondy, ktoré by emitovala Európska dlhová agentúra (European Debt Agency – EDA), ktorá by sa následne stala alternatívou k eurovalu s obmedzenou platnosťou do roku 2013.

Podľa Junckerovho a Tremontiho konceptu by EDA mohla vzniknúť už tento mesiac. Postupne by mohla vydať dlhopisy až do výšky 40 % HDP EÚ. Podľa ministrov by za dva roky mohol trh s eurobondami dosiahnuť likviditu porovnateľnú s americkým.

"Po prvé, EDA by mala financovať až 50 % emisií dlhopisov členských štátov EÚ, aby sa vytvoril veľký a likvidný trh. Vo výnimočných prípadoch, keď budú mať niektoré členské štáty obmedzený prístup k dlhopisovému trhu, by agentúra mohla financovať 100 % ich emisií. Za druhé, EDA by mala ponúknuť výmenu medzi E-bondami a existujúcimi dlhopismi jednotlivých krajín."

Emitovanie eurobondov podporuje aj belgický minister financií Didier Reynders a prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Jean-Claude Trichet. Juncker a Tremonti na druhej strane pripúšťajú, že mechanizmus by si vyžadoval od európskych vlád prísnu fiškálnu disciplínu, čím by sa zamedzilo špekulatívnym útokom. Zároveň by to znamenalo ďalší významný krok vo finančnej a hospodárskej integrácii Európy. 

Disciplínu by mal zaručiť mechanizmus výmeny eurobondov za národné bondy. Ich hodnota by záležala na fiškálnej a dlhovej situácii krajín. To by vlády mohlo podľa Junckera a Tremontiho motivovať ku konsolidácii rozpočtov.

Návrh však narazil na odpor Nemecka. Nemecký minister Wolfgang Schäuble upozornil, že dlhopisy garantované všetkými vládami by si vyžadovali zásadné zmeny európskych zmlúv. To isté tvrdí aj kancelárka Angela Merkelová. Emitovanie eurobondov by podľa nej viedlo k obmedzeniu hospodárskej súťaže a pre vlády by už úrokové sadzby neboli motiváciou pre fiškálnu disciplínu.

Pesimistický je aj slovenský minister financií Ivan Mikloš. Podľa neho bez hlbšej diskusie je myšlienka spoločných európskych dlhopisov len ťažko predstaviteľná. "Neviem si veľmi predstaviť niečo také (eurobondy), ani že by sme sa bez hlbšej diskusie dohodli na takomto návrhu predloženom z jedného dňa na druhý," povedal pre českú televíziu TV 24.

ECB nakupuje dlhopisy

V snahe o zníženie tlaku zo strany trhov, ECB minulý týždeň opäť nakupovala dlhopisy, najmä portugalské. Celkovo ide o vládne bondy s hodnotou 1,965 miliárd eur, čo je najväčšia intervencia od konca júna.

Rizikové prirážky periférnych krajín však včera opäť stúpli. Podľa analytikov by ECB teda v nákupe dlhopisov mala pokračovať. Okrem Portugalska a Španielska sa čoraz viac začína skloňovať aj Taliansko. Rehn krajiny vyzval ku konsolidácii rozpočtov, aby záchrana v budúcnosti nebola nutná.

(EurActiv/TASR/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA