Eurozóna chce zrýchliť riešenie krízy

Eurozóna naznačuje, že chce zrýchliť riešenie svojich problémov s dlhmi. Špeciálny summit o balíku protikrízových a stabilizačných opatrení by mal byť skôr ako sa očakávalo.

Eurozóna si už takmer rok nevie poradiť s úverovou krízou a podľa kritikov postupuje veľmi pomaly. Podľa zdrojov agentúry Reuters by však mal marcový summit prebehnúť skôr ako sa predpokladalo. Európska únia potrebuje už konečne urobiť čiaru za dlhovou krízou plnou neistoty.

Rakúsky kancelár Werner Faymann v piatok uviedol, že treba urgentne rozhodnúť o tom, či sa naplní kapacita eurovalu. „Problém treba vyriešiť v marci, čím skôr, tým lepšie,“ povedal pre Sueddeutsche Zeitung. „Pokračujúce diskusie o tejto záležitosti sú viac na škodu ako na úžitok.

Zatiaľ nie je jasné, či by sa na takomto špeciálnom summite zúčastnili len lídri eurozóny, alebo celej Únie. Ak sa bude stretnutie odkladať, lídrov by mohli opäť obviniť, že nekonajú dostatočne rýchlo. „Boli by sme veľmi radi, kebyže sa stretnutie uskutoční, pretože prípravy komplexného balíčka neprebiehajú tak rýchlo, ako by si niektorí želali,“ uviedol jeden zdroj agentúry Reuters.

Lídri však s rozhodnutiami začali otáľať, najmä vplyvom poklesu tlaku zo strany trhov, hoci ešte nedošlo k úplnému upokojeniu. Ministri financií sa na svojom poslednom stretnutí tiež s rozhodnutím o posilnení kapacitu eurovalu neponáhľali. Pomalé tempo udržuje najmä Nemecko, čím však zároveň testuje trpezlivosť investorov.

Nemecký diskusný dokument

Berlín však na druhej strane postupne upúšťa od svojho odporu voči posilneniu eurovalu. Úrad kancelárky Angely Merkelovej v diskusnom dokumente navrhuje pakt eurozóny zameraný na zlepšenie konkurencieschopnosti zacielením na platy, verejné financie a korporátne zdaňovanie.

Tvrdí, že najurgentnejšie opatrenia treba schváliť a implementovať v priebehu roka. Pakt by mal byť posilnený o finančné sankcie.

Nemecko ďalej presadzuje aj „dlhovú brzdu“, ktorá si zákonne vynucuje fiškálnu disciplínu. Okrem toho chce väčšiu harmonizáciu dôchodkového veku. Kým Nemci presadzujú 67 rokov, iní členovia eurozóny ako Grécko či Francúzsko majú oveľa skorší odchod do penzie.

Možno teda očakávať, že Berlín bude síce ochotný v prípade posilnenia eurovalu ustúpiť, avšak výmenou za významné reformy v eurozóne.

Predĺženie úverov Grécku a Írsku

Predstavitelia Únie okrem toho zvažujú predĺženie záchranných úverov Grécku a Írsku na 30 rokov. Túto myšlienku presadzuje najmä guvernér nemeckej Bundesbank a zároveň člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky Axel Weber. Podľa dohodnutých pravidiel by Gréci mali úver splatiť do troch rokov a Íri do siedmich.

Minulý týždeň prebehlo v Davose Svetové hospodárske fórum a podľa účastníkov ministri financií eurozóny, guvernéri centrálnych bánk a iní predstavitelia o tejto možnosti intenzívne rokovali. „V hre je veľa nápadov, neviem, akú váhu sa prikladá tomuto. Ale samozrejme, nejde jedným uchom dnu a druhým von. Veď napríklad Británia a iné krajiny len teraz splatili niektoré dlhopisy z prvej svetovej vojny,“ poukázal nemenovaný vysokopostavený zdroj.

(EurActiv/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA