Eurozóna: Existujúce pravidlá rozumnejšie

Posilnenie správy a koordinácie eurozóny by sa nateraz malo opierať hlavne o rozumnejšie využívanie existujúcich pravidiel. Navonok by sa to malo prejaviť aj spoločným kreslom v Medzinárodnom menovom fonde.

Dobudovanie Hospodárskej a menovej únie si Európska komisia pod vedením Jeana-Clauda Junckera stanovila ako jednu zo svojich priorít. Posun k úplnej únii zahŕňa najmä posilnenie jednotnej správy eurozóny. Dokončená Hospodárska a menová únia má byť odolnejšia voči budúcim ekonomickým výkyvom.

Komisia v stredu (22. októbra) predstavila balíček konkrétnych krokov, ktoré budú nadväzovať na prvú fázu dobudovania eurozóny. Správa piatich prezidentov o dokončení Hospodárskej a menovej únie z júna tohto roka ju definuje ako „prehlbovanie za pochodu“. Nový balík opatrení je prípravou na druhú fázu.

Eurokomisár pre hospodárske a finančné záležitosti, Pierre Moscovici, pripomenul, že kým cieľom týchto opatrení má byť hospodárske a sociálne zbližovanie štátov eurozóny, nasledujúca fáza sa zameria už na politickú konvergenciu.

Podpredseda Európskej komisie pre euro a sociálny dialóg, Valdis Dombrovskis, uviedol, že už v najbližších dvoch rokoch bude treba dosiahnuť konsenzus o nevyhnutných rozsiahlejších reformách.

(Príďte 5. 11. diskutovať o aktuálnych európskych témach na podujatie „Spolu o Európe“ v bratislavskej Starej tržnici aj s podpredsedom Európskej komisie, Valdisom Dombrovskisom)

Lepšie hospodárske riadenie

V rámci zlepšenia hospodárskej správy eurozóny hovoria navrhované opatrenia o vytvorení národných rád pre konkurencieschopnosť v členských štátoch. Mali by sledovať výkonnosť ekonomík a implementáciu politík v oblasti konkurencieschopnosti.

Táto myšlienka sa veľmi nepozdáva odborovým združeniam. Obávajú sa, že rady budú mať negatívny vplyv na možnosti uplatňovania práv zamestnancov. Podľa nich by to mohlo skomplikovať vyjednávanie o kolektívnych zmluvách. Odborári upozorňujú najmä na dôraz, ktorý budú rady klásť na cenu práce vo vzťahu k produktivite.

Okrem toho by mala vzniknúť Európska fiškálna rada zložená z expertov pod záštitou Komisie. Mala by plniť poradnú funkciu najmä vo vzťahu k fiškálnej politike eurozóny ako celku ale aj smerom k národným fiškálnym radám členských štátov. Okrem toho by mala vyhodnocovať vykonávanie fiškálneho rámca EÚ.

Čítajte viac: Strážne psy rozpočtov v EÚ sa spájajú

Bližšie k bankovej únii

Súčasťou dokončenia Hospodárskej a menovej únie je aj vytvorenie bankovej únie. V tomto kontexte Komisia načrtla kroky k vytvoreniu európskeho systému garancie vkladov, ktorý bankovej únii stále chýba.

Juncker už vo svojom prejave o stave únie avizoval, že Komisia do konca roka predloží legislatívny návrh o vytvorení spoločného systému poistenia vkladov (EDIS). Cieľom tohto mechanizmu je, aby sa banky viac oddelili od verejných prostriedkov.

Jedno kreslo pre jednotnú eurozónu

Do popredia sa opäť dostáva aj otázka jednotného vystupovania eurozóny na medzinárodnej scéne, ktorá sa skloňuje už viac ako dvadsať rokov. Spomína ju aj správa piatich prezidentov. Vonkajšie zastúpenie eurozóny podľa Komisie nedrží krok s jej rastúcou hospodárskou a finančnou váhou vo svete.

Dombrovskis pripomenul, že pre potreby jednotného zastúpenia by sa mali posilniť aj koordinačné mechanizmy v rámci eurozóny, ktoré by sa tiež mali stať viac záväznými.

Prvé spoločné kreslo pre eurozónu by malo vzniknúť v rámci Medzinárodného menového fondu (MMF). Eurozónu by v ňom mal zastupovať predseda Euroskupiny. Jednotné zastúpenie eurozóny nebude brániť tomu, aby jej členovia žiadali od MMF pôžičky. Členské štáty eurozóny zostanú naďalej plnohodnotnými členmi fondu.

Najväčšie ekonomiky eurozóny (Nemecko, FrancúzskoTaliansko) však pochopiteľne nechcú prísť o vlastné zastúpenie vo výkonnej rade MMF. Problémom je aj to, že rôzne štáty vysielajú do MMF rôznych zástupcov. Kým Francúzsko zastupujú predstavitelia ministerstva financií, v prípade Nemecka ide o zástupcov národnej banky. Vedie to k rôznym perspektívam na riešenie ekonomických otázok, čo tiež prispieva k nejednotnému hlasu eurozóny.

Najmä vzhľadom na aktuálny nedostatok politickej vôle pre tento krok, Komisia stanovila termín na vznik tohto jednotného kresla na rok 2025. K spoločnému kreslu by mal viesť proces zahŕňajúci posilnenie koordinácie, štatút pozorovateľa v MMF pre eurozónu a napokon vyslanie spoločného zástupcu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA