Eurozóna má najvyššiu historickú infláciu

Májová inflácia v eurozóne sa blíži k hranici štyroch percent, čo je najviac od roku 1999. Ešte horšie čísla vykazuje štatitika za celú EÚ. Dôvody zostávajú nezmenené - potraviny a energie.

Rast cien v eurozóne dosiahol v máji medziročný rast 3,7%. “Stúpa to, nie je to dobré číslo. Inflácia je momentálne naša najväčšia starosť,” uviedla na tlačovej konferencii Amelia Torres, hovorkyňa EK pre ekonomické a menové záležitosti.

Infláciu stále ťahajú hore predovšetkým svetové ceny potravín a ropy. Niektoré položky, ako mlieko, vajcia, či syry, zdraželi o viac ako 10%. Spotrebitelia celkovo zaplatili za potraviny o 6,4% viac ako pred rokom, uvádza štatistika Eurostatu. Infláciu významne zdvihli aj náklady na bývanie (+ 5,7%) a na dopravu (+ 5,9%).

Najviac zdraželi energie – medziročne až o 14%. Do tejto kategórie patria aj pohonné hmoty. Práve ich rastúce ceny vyhnali do ulíc protestujúcich dopravcov vo Francúzsku, Španielsku, Portugalsku a ďalších krajinách. V predvečer zasadania Európskej Rady 18. júna prídu priamo do Bruselu protestovať stovky dopravcov. Žiadajú európskych lídrov, aby znížili dane na pohonné hmoty a poskytli im potrebné finančné kompenzácie.

Začiatkom mesiaca s podobnými požiadavkami demonštrovali pred sídlom Rady v Bruseli európski rybári. Ich apely zatiaľ nachádzajú porozumenie len u francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho. Komisia, Rada aj väčšina členských štátov to nepovažujú za dobré systémové riešenie.

Májová inflácia v EÚ bola ešte o niečo vyššia ako v eurozóne. Dosiahla hodnotu 3,9%. Ceny najviac rástli v Lotyšsku (17,7%), Bulharsku (14%) a v Litve (12,3%). Najnižšie inflačné hodnoty zaznamenali v Holandsku (2,1%), Portugalsku (2,8%) a v Nemecku (3,1%). Slovenská inflácia 4% je mierne nad európskym priemerom.

Európska komisia sa obáva, aby inflácia nevyvolala tlak na zvyšovanie miezd: “Musíme zostávať mimoriadne opatrní a vyhnúť sa mzdovej a inflačnej špirále, čo by nepomohlo nikomu a už vôbec nie pracovníkom,” uviedla hovorkyňa EK Torres.

Pred rizikom rastúcich platov varoval aj guvernér NBS Ivan Šramko. Jeho obavy podnietila rastúca spotreba domácností, ktorá v prvom štvrťroku 2008 významne ťahala slovenský hospodársky rast (8,7%). Člen Bankovej rady NBS Ľudovít Ódor zároveň potvrdil, že slovenská ekonomika sa mierne prehrieva, ale “nevytvára to významnejšie inflačné tlaky, ktoré by si vyžadovali zásahy cez menovú politiku.”

REKLAMA

REKLAMA