Eurozóna má pripravených 30 miliárd na záchranu Grécka

Ministri financií eurozóny sa dohodli na 30-miliardovom mechanizme záchrany Grécka. Zdôraznili však, že Atény zatiaľ o pomoc nepožiadali.

Spolu s minimálne 10 miliardami očakávaných v prvom roku od Medzinárodného menového fondu (MMF), môže ísť o najväčšiu multilaterálnu záchranu vôbec.

„Dnešným rozhodnutím Európa vysiela veľmi jasný signál, že nikto sa ďalej nesmie hrať s našou spoločnou menou, nikto sa nesmie zahrávať s naším spoločným osudom,“ uviedol grécky premiér Jorgos Papandreou vo svojom včerajšom  stanovisku.

Počas výnimočnej víkendovej telekonferencie ministri financií šestnásťčlennej eurozóny podporili detailný plán pomoci Grécku, ktorý spočíva v pôžičkách vlád a MMF s úrokmi značne pod trhovou úrovňou.

„Program bude pokrývať trojročné obdobie. Členovia eurozóny sú pripravení prispieť svojou čiastkou na 30 miliardách v prvom roku, aby sa pokryli finančné náklady spoločného programu, pričom MMF sa bude podieľať na jeho tvorbe aj spolufinancovaní,“ tvrdia ministri a Európska komisia v spoločnom stanovisku.

Predstavitelia gréckeho ministerstva financií tvrdili, že bolo logické očakávať, že balík bude mať viac ako 40 miliárd na trojročné obdobie. Dokonca odhadovali 80 miliárd eur, no neskôr tento údaj opravili. Pokiaľ Grécko pomoc dostane, balík zatieni podpory, ktoré fond poskytol Mexiku či Argentíne. MMF napríklad Mexiku pomáha špeciálnym úverom v hodnote 47 miliárd USD (34,4 miliardy eur).

Aj keby bol grécky balík udržiavaný len ako rezerva, mohol by uistiť investorov a povzbudiť ich v nákupe gréckych dlhopisov. Pochybnosti však stále visia nad dlhodobými vyhliadkami  obmedzovania gréckych dlhov, ktoré značne ochromili dôveru v euro.

Grécka vláda o tom, či pomoc prijme rozhodne v priebehu niekoľkých dní, podľa toho, či klesnú úrokové sadzby na trhu.

Úroková sadzba okolo 5 %

Komisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn uviedol, že trojročné pôžičky eurozóny by mali byť poskytnuté s úrokovou sadzbou okolo 5 % – čo je značne pod súčasné trhové sadzby na úrovni 7,3 %. Gréci viackrát apelovali, že ich požiadavkou je hlavne požičiavať si za podmienok ako majú ostatní členovia. O pomoci v ostatných rokoch sa rozhodne neskôr.

„Pokiaľ bude nutné mechanizmus aktivovať, nedôjde k porušeniu klauzuly Lisabonskej zmluvy, ktorá vykupovanie dlhov zakazuje, keďže pôžičky sú splatné a neobsahujú žiadnu formu dotácie,“ povedal Jean-Claude Juncker, šéf Euroskupiny po konferencii.

Nemecká vláda dohodu uvítala, Grécko podľa nej teraz bude schopné splniť svoju „domácu úlohu“ zredukovať deficit bez porušenia trhu. „Malo by to prispieť k upokojeniu trhov a Grécko sa bude môcť o svoje záležiťosti postarať v tichu a pohode.“

Rehn tvrdí, že všetky členské štáty eurozóny by mali do balíka prispieť podľa podielu na základom imaní ECB, čo pre Slovensko znamená 0,6934 %. Najviac budú musieť prispieť Nemci, za nimi Francúzi a Taliani.

Rokovania o koordinovanom postupe s MMF podľa Rehna začínajú dnes. Spoločný program bude zahŕňať sumy a podmienky.

Zbraň vyložená na stôl

Dohodu už netrpezlivo očakávali, pretože Atény by zajtra mali začať s aukciou svojich krátkodobých dlhopisov po tom, čo investori minulý týždeň nafúkli grécke náklady na úvery v dôsledku strachu z možného zlyhania a pochybností o európskej záchrannej sieti.

Papandreou objasnil, že zverejnenie detailov plánu je snahou o obmedzenie špekulácií s jeho krajinou. „Otázkou zostáva, či tento mechanizmus presvedčí trhy, tak ako položenie zbrane na stôl. Ak ich to nepresvedčí, potom sa mechanizmus spustí,“ povedal pre nedeľné vydanie To Vima.

Minister financií Jorgos Papaconstantinou sa reportérom priznal, že dúfajú, že Grécko si bude môcť požičiavať na finančných trhoch.

Nedôvera voči gréckej schopnosti zvládnuť svoje dlhy v hodnote 300 miliárd eur minulý týždň opäť stúpla. Ratingová agentúra Fitch znížila grécky rating na BBB-, čo je tesne nad „odpadom“. Podľa agentúry prehlbujúca sa recesia a rastúce náklady na znižovanie deficitu Aténam sťažujú dosiahnuť stanové ciele. Gréci chcú tento rok deficit znížiť o 4 % na 8,7 %.

Juncker tvrdí, že údaje, ktoré predložilo Grécko ukazujú, že by svoje ciele mali dosiahnuť. Podľa Rehna Atény neplánujú požiadať o ďalšie úspory. No pripustil, že v najbližších rokoch budú musieť urobiť škrty najmä v penziách.

Odpor prelomený

Nemecko, najväčšia európska ekonomika a tiež hlavný „platca“, odmietalo vykupovanie gréckych dlhov, čo trh podporilo v pochybnostiach, že dôjde k nejakej záchrane.

Nemecko, HolandskoRakúsko vyzývali k tomu, aby záchranné pôžičky mali rovnakú úrokovú sadzbu ako trhy, aby sa obmedzil morálny hazard. Odpor sa v piatok podarilo prelomiť vďaka doložke o stupňovaní úrokových sadzieb MMF.

Euro, ktoré spadlo kvôli gréckym problémom a možnom šírení nákazy aj do ďalších stredomorských krajín, začalo po uzavretí dohody posilňovať.

Rizikové prémie, ktoré investori uvádzajú v prípade, že by mali držať grécke dlhopisy v porovnaní s desaťročnými nemeckými klesli z rekordných 454 bodov na 400 bázických bodov.

Dlhodobé udržanie tejto miery však záleží na dôveryhodnosti záchranného plánu. Grécko si potrebuje požičať do konca mája okolo 11 miliárd eur na prefinancovanie splatných dlhopisov a úrokových sadzieb. Tento rok si celkovo potrebuje požičať 53 miliárd eur.

(EurActiv/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA