Eurozóna odložila ďalšiu tranžu zo záchranného balíka pre Grécko

Ministri financií eurozóny včera rozhodli o odložení ďalšej tranže pomoci Grécku. Krajina neplní záväzky, ktoré jej ako podmienky úverov uložili EÚ a Medzinárodný menový fond (MMF).

Euroskupina odložila rozhodnutie o uvoľnení šiestej osemmiliardovej tranže pomoci Grécku. Atény zrejme prostriedky na účet dostanú najskôr v polovici novembra.

„Podľa Grécka by to malo byť počas druhého novembrového týždňa. Nie je preto nevyhnutné, aby sme o tom rozhodli teraz,“ vysvetlil situáciu belgický minister financií Didier Reynders. Grécko však donedávna tvrdilo, že má dostatok prostriedkov len do polovice októbra.

Podľa šéfa Euroskupiny Jeana-Claudea Junckera, Aténam platobná neschopnosť zatiaľ nehrozí.  „Nikto neobhajuje grécky default alebo odchod krajiny z eurozóny,“ dementoval informácie, ktoré vírili politické diskusie v uplynulých týždňoch.

Ďalšie šetrenie

Ministri sú však opatrní najmä preto, že grécka vláda oznámila, že prekročí rozpočtový deficit, ktorý jej EÚ a MMF stanovili ako podmienku pre uvoľnenie ďalšej pomoci. Deficit teda neklesne na požadovaných 7,6 % (z vlaňajších 10,5 %), ale dosiahne 8,5 % HDP. Krajina cieľ nesplní ani budúci rok.

Atény sa bránia, že ekonomiku sužuje hlbšia recesia, ako sa pôvodne očakávalo. Navrhli teda ďalšiu sériu úsporných opatrení, napríklad v podobe zvýšenia spotrebnej dane na motorovú a vykurovaciu naftu.

Juncker tento postoj privítal. „Opatrenia prispejú k splneniu dohodnutých cieľov na roky 2011 a 2012. Budeme však naďalej trvať na rýchlom prijatí potrebnej legislatívy, aby sa tieto kroky dali implementovať,“ vysvetlil.

Grécky dlh by mal budúci rok dosiahnuť hranicu 173 %, tento rok je na úrovni 162 %. Podľa analytikov je rast ekonomiky kľúčovým faktorom na to, aby sa zadlženosť stala zvládnuteľnou. Rozpočtový schodok však môže skomplikovať okovania o druhom záchrannom balíku.

Ako píše agentúra Reuters, je veľmi pravdepodobné, že Nemci budú žiadať zmenu návrhu tak, aby súkromní investori prispeli väčším podielom. Na júlovom summite sa lídri dohodli, že bude treba odpísať 21 % výnosov.

Ministri počas rokovaní nakoniec dali zelenú v prípade kontroverznej dohody medzi Fínskom a Gréckom o kolateráli za poskytnutú pomoc. Zatiaľ sa to vzťahuje len na Helsinki, no podľa očakávaní by sa mohli pridať aj ďalšie krajiny. Eminentný záujem v minulosti prejavili Rakúsko, Holandsko, SlovinskoSlovensko.

Euroskupina sa čiastočne dotkla aj otázky schvaľovania eurovalu v národných parlamentoch. Slovenský minister financií Ivan Mikloš ostatných informoval, že k hlasovaniu v NR SR dôjde 11., najneskôr 14 októbra, teda ešte pred summitom Európskej rady. "Naši partneri zobrali na vedomie informáciu, že slovenský parlament rozhodne tak alebo onak v týždni pred Európskou radou," povedal podľa TASR.

Na poznámku novinárov, že Slovensko má za neochotu podporiť euroval skôr negatívny imidž, povedal, že ho to neteší a že to nevníma ako pozitívnu skutočnosť. "To je fakt, to ma neteší. Ja som jeden z tých, ktorý argumentuje už dlho a stále tvrdím, že by sme mali rozšíriť kapacitu a flexibilitu eurovalu. Ale realita je taká, že budeme schvaľovať poslední," povedal Mikloš. Dodal, že Slovensko by malo splniť záväzok, ktorý prijali hlavy štátov a premiéri na summite eurozóny 21. júla.

(EurActiv/Reuters/TASR)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA