Eurozóna opäť rastie, no nič nie je isté

Po piatich po sebe nasledujúcich štvrťrokoch negatívneho rastu sa hospodárstvo eurozóny v treťom trimestri tohto roku vrátilo do kladných hodnôt najmä vďaka vládnym zásahom. Pracovné miesta však naďalej miznú, čo môže zotrieť všetko dobré čo stimuly priniesli, upozornila Komisia vo svojej štvrťročnej analýze.

„Najhoršia recesia v krátkej histórii eurozóny sa pravdepodobne skončila,“ tvrdí vo svojej štvrťročnej správe exekutíva. Ekonomika šestnástich členských krajín s eurom po piatich negatívnych trimestroch medzikvartálne vzrástla o 0,4 %. Negatívny rast HDP zaznamenali len Cyprus, Grécko a Španielsko.

Komisia si však veľmi dobre uvedomuje, že prvé pozitívne ukazovatele sú výsledkom bezprecedentných fiškálnych a menových zásahov, ktoré prijímali vlády na celom svete v snahe zlepšiť finančné podmienky.

Hlavným pohonom skromnej obnovy eurozóny v treťom štvrťroku bol zahraničný export. Ako uvádza Komisia vyhliadky v tejto oblasti sú v nadchádzajúcom období sľubné – v treťom štvrťroku dosahoval 2,9 %, kým ešte v druhom trimestri – 1,3 %.

Pri pohľade na plošné indikátory, všetky vykazujú náznak globálneho obratu. Podľa novembrových údajov inštitútu pre ekonomický výskum Ifo svetový index ekonomickej klímy stúpol tretí mesiac za sebou, čo je dôsledkom zlepšujúcej sa podnikateľskej dôvery a zároveň pozitívnejších výhľadov.

Európska centrálna banka (ECB) by postupne mala meniť svoj pevne stanovený úrok, ktorý je momentálne na historicky minimálnej úrovni 1 %. Experti očakávajú, že ECB začne zvyšovať svoju základnú úrokovú sadzbu v druhej polovici budúceho roku.

„ECB signalizovala, že je na prahu postupného ukončovania nekonvenčných opatrení na podporu likvidity. Kroky na tomto poli však zrejmé budú v najbližších mesiacoch len postupné a mierne. Naši kolegovia analytici z Intesa Sanpaolo predpokladajú, že ECB nabehne na normálne riadenie likvidity do konca tretieho štvrťroka 2010. Pokiaľ nedôjde k nejakým prekvapeniam na strane makroekonomického vývoja, pristúpi ECB v posledných troch mesiacoch budúceho roka následne aj k pomalému zvyšovaniu oficiálnych úrokových sadzieb,“ uvádzajú analytici VÚB banky.

Poruchy pracovného trhu poškodzujú spotrebu

Aj keď všetko naznačuje, že kríza pomaly ustupuje, pracovné trhy sa stále nestabilizovali a vyhliadky sú negatívne. S klesajúcou zamestnanosťou klesá aj spotreba domácnosti, čo vyvoláva obavy z toho, že doterajšie pozitívne vplyvy stimulačných opatrení môže zotrieť rastúci počet ľudí bez stáleho príjmu.

Nezamestnanosť v treťom štvrťroku dosiala 9,6 % z 9,3 % v polovici roka, vplyvom čoho klesla spotreba domácnosti medzikvartálne o 0,2 %. Okrem toho vplyvom neistého hospodárskeho vývoja a obáv zo straty zamestnania majú ľudia teraz oveľa väčšiu tendenciu šetriť prostriedky ako míňať.

Spotrebu nepodporí ani opätovný rast inflácie, ktorá sa postupne odrazila z júlového dna (-0,7 %) na novembrových 0,5 %.

Kríza ovplyvnila trendy európskych bánk

Správa sa zamerala aj na vplyv krízy na dlhodobé trendy v európskom bankovníctve, ktoré sa dostalo pod obrovský tlak. Vlády eurozóny do bánk museli vložiť 240 miliárd eur, čo je 2,7 % HDP, pričom doteraz efektívne využili 156 miliárd eur. Finančné inštitúcie aj naďalej nie sú schopné získavať dlhodobé investície zo súkromného sektora.

Ako uvádza Komisia kríza bude mať dlhodobý vplyv na ich operačný rámec a biznis modely. Musia sa najmä pripraviť na prísnejšie regulačné pravidlá a ešte nie je celkom jasné ako bude bankovníctvo budúcnosti fungovať, pretože sa stále neprispôsobili na nové podmienky trhu.

„Je dôležité si uvedomiť, že kríza ešte nie je na svojom úplnom konci a v roku 2010 bude na banky aj naďalej vyvíjaný tlak,“ uvádza Komisia.  

Nadobúdanie fiškálnej stability

Eurozónu čakajú ťažké skúšky spôsobené rozvrátenými verejnými financiami a starnúcou populáciou. Podľa odhadov v najbližších 50 rokoch bude počet ľudí v aktívnom veku klesať, na druhej strane pribudne penzistov, čo znamená vyššie výdavky na poskytovanie služieb obyvateľom v dôchodkovom veku a ďalšiu záťaž na rozpočty.

Stratégia pripravujúca členské štáty na demografické zmeny existuje od roku 2001 a zahŕňa tri hlavné body – redukciu deficitov a dlhov, zvyšovanie zamestnanosti a reformu systémov sociálnej ochrany. „Sú to možnosti, z ktorých si členské krajiny môžu zvoliť, pričom každý z týchto pilierov je pre väčšinu štátov nepostrádateľným,“ zdôrazňuje Komisia.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA