Eurozónu čaká zlomový september

Eurozóna sa v uplynulých rokoch viackrát dostala do bodu, keď mal nastať zásadný prelom v riešení dlhovej krízy. V súčasnosti už veľa možností neostáva a tohtoročný september zrejme bude rozhodujúci.

Predstavitelia štátov i európskych inštitúcií august vo väčšine prípadov využijú na dovolenky. V septembri ich však čaká maratón kľúčových stretnutí, rozhodnutí a dostihnutie zmeškaných termínov.

Jeden z nich sa spája s trvalým eurovalom (ESM), ktorý mal byť funkčný už od júla. V súčasnosti sa však čaká na septembrové rozhodnutie nemeckého ústavného súdu.

Holanďania frustrovaní z pomoci slabým štátom eurozóny o ďalšom postupe krajiny rozhodnú svojimi hlasmi v parlamentných voľbách.

Zároveň sa netrpezlivo bude čakať na ortieľ Trojky, ktorá rozhodne, či si Grécko zaslúži ďalšiu tranžu pomoci.

Otvorené sú aj otázky spojené s osudom Španielska a Talianska. Eurozóna potrebuje prísť na to, ako trvalo zmierniť tlak finančných trhov a zabrániť záchranným programom, ktoré si nemôže dovoliť.

Od začiatku krízy bolo nutné zachrániť menšie ekonomiky, teraz sú však už v centre diania systémovo dôležité veľké hospodárstva. Španielsko je štvrté najväčšie v eurozóne a dvanáste na svete. Taliansko je z pohľadu veľkosti ekonomiky tretie v bloku s eurom a zároveň je súčasťou svetovej sedmičky G7.

Španielska záchrana by si mohla vyžiadať dvojnásobok pomoci Grécku, Írsku a Portugalsku dokopy. Taliansko by vyšlo ešte drahšie.

Eurozóna sa už zaviazala podporiť španielsky bankový sektor do výšky 100 miliárd eur. Nemenované zdroje však už začali hovoriť o celkovom záchrannom pláne, ktorý by mohol byť na úrovni 300 miliárd eur. Podľa odborníkov by bol nevyhnutný v prípade, že náklady na financovanie krajiny budú aj naďalej neudržateľné.

Lídri Nemecka, Talianska a Francúzska cez víkend vydali stanoviská, že urobia všetko pre záchranu eura. Podobné vyhlásenie spravil ešte koncom minulého týždňa prezident ECB Mario Draghi.

V snahe o pomoc Španielsku a Taliansku sa hovorí o viacerých možnostiach. Napríklad o intervencii dočasného či trvalého eurovalu na trhoch s dlhopismi, o to by však museli krajiny požiadať a zaviazať sa k reformným programom. Ich zdroje sú však obmedzené a trhy nemusia presvedčiť.

Zároveň rastie tlak na to, aby permanentný ESM dostal bankovú licenciu, aby sa mohol refinancovať cez ECB. Tak by mal neobmedzenú kapacitu na zásahy na trhu s dlhopismi bez inflačných tlakov. Túto možnosť však odmieta Nemecko, Fínsko či Holandsko.

Kľúčový 12. september

V septembrovom kalendári bude kľúčovým dátumom 12 september. Vtedy sa očakáva zverejnenie rozhodnutia nemeckého ústavného súdu o kompatibilite ESM a fiškálnej zmluvy s národným právom. Berlín je v prípade trvalého záchranného fondu kľúčový, pretože zastáva najväčší podiel a bez neho by nemohol byť sfunkčnený.

V ten istý deň prebehnú aj parlamentné voľby v Holandsku. Čoraz populárnejšie sú však hnutia proti záchranným programom. Výsledky volieb by tak mohli skomplikovať rokovania o úprave druhého záchranného programu pre Grécko, ktoré sú tiež naplánované na budúci mesiac.

Atény žiadajú o dva roky navyše na zníženie deficitu pod 3 %. Rovnako vyzývajú k uvoľneniu tlaku na škrty v ekonomike, ktorá je v hlbokej recesii.

Znamenalo by to však zvýšenie pomoci o 20 až 50 miliárd eur a v eurozóne sa stráca vôľa pomáhať Grécku. Okrem toho, krajina zrejme bude potrebovať reštrukturalizovať ďalšiu časť dlhu, ktorý dosahuje 160 % HDP.

To by sa vo veľkej miere týkalo vlád eurozóny, ktoré vlastnia dve tretiny. Odborníci odhadujú, že by Grékom museli odpustiť polovicu dlhu. Inak sa z problémov nikdy nedostane. Okrem toho, ak dlh krajiny neklesne na udržateľnú úroveň, bude musieť opustiť eurozónu.

Ďalšie kroky budú jasnejšie, keď na prelome augusta a septembra medzinárodní inšpektori zverejnia svoje hodnotenie.

(EurActiv/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA