Francúzsko a Nemecko chcú predstaviť plány na vytvorenie fiškálnej únie

Dve najväčšie ekonomiky Únie by mali na zajtrajšom summite prestaviť plán pre užšiu fiškálnu koordináciu. Chcú tak zmierniť rozdiely v konkurencieschopnosti, ktoré panujú medzi krajinami a ktoré sa podpísali aj pod dlhovú krízu v eurozóne.

Ako informuje agentúra Reuters, nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy v uplynulých týždňoch prekonali rozdiely a dohodli sa na spoločnej pozícii, ktorá na jednej strane zohľadňuje snahu Paríža o užšiu hospodársku koordináciu a nemecký tlak na väčšiu fiškálnu disciplínu.

„Samozrejme, že o hospodárskej koordinácii s Francúzskom hovoríme, a viac-menej sa zhodujeme,“ uviedol vysokopostavený nemecký predstaviteľ, ktorý si neželá byť menovaný. „Preto očakávam, že kancelárka a francúzsky prezident svoje myšlienky predložia na obede počas zajtrajšieho summitu,“ dodal.

Pakt konkurencieschopnosti

Reuters minulý týždeň získala dokument, v ktorom Berlín chce, aby krajiny eurozóny do svojich legislatív zaviedli tzv. dlhovú brzdu, ktorá by stanovovala stropy pre deficit a dlh.

Francúzsko včera ohlásilo, že bude nasledovať príklad Nemecka a plánuje do ústavy zahrnúť zlaté pravidlo o vyrovnanom rozpočte. V najbližších týždňoch sa návrhom bude zaoberať parlament. Okrem toho stanovia časový rámec na dosiahnutie rozpočtovej rovnováhy.

Nemecko však okrem toho chce užšie prepojenie penzijných politík s demografickými faktormi a harmonizáciu korporátnych daní a politík trhu práce. Takýto „pakt konkurencieschopnosti“ by zahŕňal napríklad zjednotenie dôchodkového veku na 67 rokov. S tým však zrejme nebudú súhlasiť Francúzi, najmä s blížiacimi sa prezidentskými voľbami.

Korporátne dane zasa budú brániť Íri, ktorí už v čase vyjednávania záchranného balíka od EÚ a MMF trvali na tom, že ide o záležitosť národnej suverenity. Berlín tlačí aj na zrušenie platového indexovania v Belgicku a Portugalsku, čo ani tieto štáty zrejme neprijmú s nadšením.

Výmenou za naplnenie eurovalu

Vyzerá to tak, že Nemecko bude ochotné prikývnuť naplneniu eurovalu, výmenou za to, že ostatné členské štáty pristúpia na jeho žiadosti. Stabilizačný fond má schválený objem 440 miliárd eur no z technických príčin (pre najvyšší rating) je schopný poskytnúť len 250 miliárd. Podľa zdroja agentúry Reuters, štáty eurozóny vážne zvažujú aj to, že by eurovalu umožnili skupovať dlhopisy nestabilných ekonomík na primárnom trhu.

Ďalším faktorom, ktorý môže ovplyvniť vyjednávania, je nástupca súčasného prezidenta Európskej centrálnej banky Jeana-Claudea Tricheta. Horúcim kandidátom je guvernér Bundesbank Axel Weber. Avšak nemecká verejnosť kritizuje ECB za nákup dlhopisov, čo sa zas nepáči Francúzsku a južným členským štátom s eurom.

(EurActiv/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA