Francúzsko nebude až do roku 2017 plniť rozpočtové pravidlá

Stanovisko francúzskej vlády ostro kritizujú ministri financií ostatných krajín eurozóny. Podľa nich takto Francúzi brzdia plány na oživenie európskej ekonomiky.

Rozhodnutie Paríža neplniť spoločné rozpočtové pravidlá oznámil na piatkovom stretnutí Euroskupiny v Miláne minister financií Michel Sapin. Francúzi neplánujú do roku 2017 znížiť schodok rozpočtu pod 3 %. Európska komisia im pritom už raz, do roku 2015, predĺžila lehotu na konsolidáciu verejných financií.

„Ministri boli veľmi nespokojní,“ uviedol jeden z predstaviteľov krajín eurozóny. No Francúzsko podľa neho nikto priamo neobvinil. Iný zdroj z prostredia rokovaní však uviedol, že francúzsky minister vyvolal nahnevané reakcie.

Niektorí jeho rezortní kolegovia to údajne vnímali ako urážku po tom, čo ich vlády zoškrtali svoje rozpočty v záujme obnovenia dôvery investorov.

Prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi neskôr ubezpečil novinárov, že „rozpočtové pravidlá únie sa nerozpadnú.“ Šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem dodal, že terajšie pravidlá sú o „zakotvení dôvery“ v Európskej únii.

Trhy si aj naďalej zachovávajú dôveru vo vysoko likvidný francúzsky dlh, ale predstavitelia eurozóny chcú ukázať, že štáty únie nehospodária nad rámec svojich prostriedkov.

Prísnejší dohľad nad verejnými financiami je najďalekosiahlejšou odpoveďou eurozóny na dlhovú krízu. Má zabrániť opakovaniu míňania, ktoré zoskupenie zaťažilo rozsiahlymi dlhmi a oslabilo jeho ekonomiky.

Kým niektorí experti pochybujú o správnosti obmedzovať vládne výdavky v dobe slabého hospodárskeho rastu, Francúzsko, ako druhá najväčšia ekonomika bloku, malo ísť príkladom a preukazovať rozpočtovú disciplínu.

Francúzske rozhodnutie prekvapilo o to viac, že krajina v minulom období dosiahla lepšie ekonomické výsledky, než jej predpovedala Komisia.

EK im môže za porušenie rozpočtových pravidiel uložiť pokutu. Minister Sapin sa k tejto otázke odmietol vyjadriť. Jeho španielsky rezortný kolega Luis de Guindos vyhlásil, že Paríž nebude žiadať o výnimočné zaobchádzanie.

Francúzska vláda spoločne s talianskou ďalej vyzvala na pružnejší výklad spoločných záväzkov. Zástupcovia eurozóny však Francúzom vyčítajú, že v záujme zníženia deficitu urobili od júna 2013 len veľmi málo.

Krajiny eurozóny predložia návrhy rozpočtov na rok 2015 Európskej komisie a následne sa opäť zídu v novembri, aby prerokovali ďalší postup s Francúzskom.

Únia začne viac investovať

Milánske rokovania sa okrem Francúzska sústredili aj na oživenie rastu. Ministri Euroskupiny hľadali spôsob, aby predísť stagnácii a už tretej recesii od roku 2008.

Predpokladajú, že na naštartovanie európskej ekonomiky nebudú stačiť historicky najnižšie úrokové sadzby ani skupovanie dlhopisov prostredníctvom ECB. Okrem štrukturálnych reforiem by cestou k ozdraveniu mohli byť aj investície, zhodli sa ministri.

Nastupujúci predseda Komisie Jean-Claude Juncker v tomto smere žiada investičný program 300 miliárd eur na oživenie európskeho hospodárstva.

Investičné výdavky v eurozóne sa od začiatku dlhovej krízy v roku 2010 prepadli o 15 %. Budúci podpredseda EK Jyrki Katainen, ktorý bude na rastovú politiku únie dohliadať vraví, že jednotlivé krajiny sa musia viac zamerať na verejné obstarávanie a na inovácie.

„Bez reforiem nebudeme mať rast,“ prízvukoval Katainen a dodal, že „žiadna krajina nemôže byť imúnna voči reformným výzvam.“

Štrukturálne reformy budú nejaký čas trvať. Štáty preto na rekordnú nezamestnanosť začínajú hľadať rýchlejšie riešenia. Podľa jedného z dokumentov zo sobotňajšieho stretnutia ministrov by jednou z možností mohlo byť aj vytvorenie celoeurópskeho trhu, na ktorom by menšie firmy získavali kapitál.

Cieľom takéhoto opatrenia je zníženie závislosti malých podnikov na bankových úveroch vytvorením podobného druhu financovania ako na americkom trhu s dlhopismi.

Menšie spoločnosti by mohli mať zásadný vplyv na znižovanie nezamestnanosti. Podľa údajov Európskej komisie vyvárajú až dve tretiny pracovných miest v súkromnom sektore.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA