Francúzsko šetrí, náčelník generálneho štábu rezignoval pre nízky rozpočet

Emmanuel Macron upokojuje armádu po ohlásení drastických škrtov s cieľom splniť európske záväzky.

V budúcom roku porastie len rozpočet ministerstva obrany. Rozpočty všetkých ostatných rezortov klesnú.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron to oznámil vo štvrtok 20. júla na leteckej základni Istres pri Stredozemnom mori, ktorá je súčasťou infraštruktúry pre nasadenie francúzskych jadrových zbraní.

Macron upokojuje armádu po oznámení drastických škrtov ešte v tohtoročnom rozpočte. S cieľom znížiť rozpočtový schodok verejných financií pod tri percentá bude musieť ministerstvo obrany ušetriť až 850 miliónov.

Nesúhlas s uťahovaním opaskov stál náčelníka generálneho štábu Pierra de Villiersa funkciu. V stredu 19. júla ho nahradil François Lecointre, ktorý bude na znižovanie výdavkov dohliadať.

Záväzok v NATO chce dodržať

Vo štvrtok francúzsky prezident zároveň potvrdil, že v roku 2025 by mali výdavky na obranu dosiahnuť dve percentá HDP v súlade so záväzkom v NATO. Dnes dosahujú 1,8 percenta.

Macron spresnil, že v roku 2018 dostane armáda 34,2 miliardy eur, teda o 1,5 miliardy eur viac ako v roku 2017. „Toto navýšenie je nevídané. Žiadny rozpočet okrem rozpočtu armády nebude zvýšený,“ povedal prezident v Istres.

Ešte pred tým však musí armáda zniesť škrty, ktoré majú prispieť k dodržaniu iného záväzku: znížiť deficit verejných financií pod tri percentá tak, aby Francúzsko rešpektovalo Pakt stability a rastu.

Ak sa to mu to podarí, bude to po prvýkrát za poslednú dekádu. Francúzsko patrí do skupiny posledných štyroch krajín, na ktoré sa uplatňuje postup nadmerného deficitu.

Zníženie schodku a obnovenie dôveryhodnosti Francúzska v eurozóne bol jeden z hlavných Macronových sľubov. Bez neho nedokáže uskutočniť svoje ďalšie sľuby vrátane zriadenia rozpočtu eurozóny či funkcie európskeho ministra financií.

Historická demisia náčelníka

Tohtoročné škrty v rozpočte armády kritizoval dnes už bývalý náčelník generálneho štábu Pierre de Villiers. V Národnom zhromaždení povedal za zatvorenými dverami, že „sa nenechá drbať“ a že rozpočtová situácia je „neudržateľná“.

Reakcia od prezidenta, vrchného veliteľa ozbrojených síl, prišla v predvečer tradičnej vojenskej prehliadky. „Som váš šéf,“ povedal Macron 13. júla a de Villiersovi vytkol „nedôstojný“ spôsob vedenia diskusie o rozpočte „vo verejnom priestore“.

Náčelník generálneho štábu vydržal vo svojej funkcii do minulej stredy.

De Villiers, ktorý bol vo svojej funkcii od roku 2014, podal demisiu. „Domnievam sa, že sa súčasných okolností už nedokážem zabezpečiť pokračovanie armádneho modelu, na ktorý sa spolieham ako na záruku ochrany Francúzska a Francúzov dnes a zajtra,“ vyhlásil.

Podľa historika Philippa Viala sa po prvýkrát od roku 1958 stalo, že prezident si – hoci len implicitne – vyžiadal demisiu náčelníka generálneho štábu. De Villiersovi predchodcovia rezignovali aj v minulosti, avšak na vlastný popud, cituje ho denník Le Monde.

Úlohy verzus prostriedky

De Villiersa ešte v stredu nahradil – Macronovými slovami – „hrdina“, 55-ročný generál François Lecointre

Dôvera vojakov v nového prezidenta nepríde tak rýchlo. Vojaci sa nemôžu vyjadrovať verejne, no hovoria za nich ich kolegovia na dôchodku. Tí vyčítajú Macronovi aj verejné poníženie náčelníka generálneho štábu.

„Už dlho horel oheň, ktorý politickí predstavitelia dusili pod pokrievkou povinnosti mlčanlivosti,“ napísal v komentári pre Le Monde generál na dôchodku Vincent Desportes a bývalý riaditeľ vojenskej akadémie.

„Vybuchla pod vplyvom mladíckeho autoritárstva, ktoré – ničiac dva mesiace pestovaný obraz Emmanuela Macrona založeného na dômyselnom bojovnom štýle – prekvapil inštitúciu (armády) a pretrhol dôvernú väzbu,“ kritizoval Desportes. Armáda podľa generála dlhodobo trpí rozporom medzi zverenými úlohami a prostriedkami.

Aj Macron označil za svoju prioritu boj proti terorizmu doma i v zahraničí.

Krehká pozícia v Európe

Aktuálny spor sa začal správou francúzskeho Dvoru audítorov o stave verejných financií. Audítori zistili, že predchádzajúca vláda podcenila výdavky štátu a schodok rozpočtu nepodlezie tri percentá.

Správa, o ktorú požiadal prezident Macron, označila rozpočet pre rok 2017 za „neúprimný“.

Exprezident François Hollande počítal s tohtoročným deficitom na úrovni 2,8 percenta. Dvor audítorov, ktorý je nezávislou inštitúciou, ho však vzhľadom na plánované príjmy a výdavky odhaduje na 3,2 percenta.

Rozdiel predstavuje 8 – 9 miliárd eur. Premiér Edouard Philippe označil odchýlku za „neprijateľnú“.

„Všetky tieto výstrelky stavajú Francúzsko do veľmi krehkej pozície zoči voči jeho európskym susedom,“ povedal premiér v júni. Avizoval zastavenie „pekelnej špirály rastúcich verejných výdavkov“.

Vojenská a diplomatická mocnosť

Minister pre rozpočet Gérald Darmanin v júli oznámil, že s cieľom podliezť trojpercentný strop zoškrtá štát výdavky vo výške 4,5 miliardy eur. A to bez toho, aby sa rušili pracovné miesta štátnych úradníkov či znižovali výdavky samospráv alebo zdravotného systému.

V rezorte obrany majú 850-miliónové škrty zabezpečiť nižšie výdavky na výzbroj.

Francúzsko je s výnimkou Veľkej Británie jedinou krajinou Európskej únie, ktorá má jadrový arzenál a ktorá dokáže nasadiť svoju armádu v krátkom čase na ktoromkoľvek kontinente. Po brexite bude jediným európskym členom Bezpečnostnej rady OSN s právom veta.

Paríž sa takisto môže spoľahnúť na tretiu najväčšiu sieť diplomatických zastúpení na svete – po Spojených štátoch a Číne. Tá mu spolu so svetovým angažmánom nového prezidenta Macrona vyslúžila prvé miesto vo svetovom rebríčku „mäkkých mocností“ (soft power), teda lídrov v diplomacii, ktorý zostavila firma Portland Communications.

Lenže v roku 2017 budú musieť šetriť aj francúzski diplomati. Škrty vo výške 282 miliónov eur sa dotknú najmä rozvojovej pomoci.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA