G8 sa chce podeliť o nukleárnu energiu

Rozšírenie nukleárnej energetiky do rozvíjajúcich sa krajín, ako napríklad Čína, bude jednou z hlavných tém energetickej agendy zasadnutia 8 najrozvinutejších krajín sveta G8 v Petrohrade 15.-17. júla.

putin, rusko
putin, rusko

 

Pozadie

G8 bude diskutovať o rozšírení nukleárnej energie do rozvojových krajín s cieľom naplniť stúpajúcu spotrebu energie v Číne a všade, kde je potrebné bojovať s globálnym otepľovaním.

Otázky

„Rozvíjajúce sa ekonomiky budú potrebovať prístup k zdrojom energie […] až do takej miery, že to bude v rozpore so snahami o zníženie globálneho otepľovania, ktoré v súčasnosti prebiehajú v Európe,“ uviedol nemenovaný zástupca EÚ 10. júla v súvislosti so summitom G8, ktorý sa uskutoční 15.-17. júla 2006. .

„Musíme so všetkou vážnosťou prediskutovať rozvoj nukleárnej energetiky“ aj v kontexte bezpečnosti a nešírenia zbraní hromadného ničenia“, dodal euroúradník v súvislosti so súčasnou patovou situáciou okolo iránskeho programu obohacovania uránu. „Všade, kde sa pozriete, je nejaká nukleárna energia. Túto otázku nemožno ignorovať,“ dodal.

K lídrom G8 sa 17. júla pripoja aj predstavitelia skupiny „krajín, ktoré potrebujú pomoc“, ako Brazília, Čína, India, Mexiko a Južná Afrika. Na stretnutí bude predstavený návrh stanoviska o rozvoji nukleárnej energetiky ako „spoločného energetického systému“ rozvinutých a rozvojových krajín.

Denníku Sunday Herald sa 9. júla podarilo získať návrh stanoviska G8. Uvádza sa v ňom, že rozšírenie nukleárnej energie „bude podporovať prosperitu a globálnu energetickú bezpečnosť, a zároveň bude pozitívnym príspevkom k snahám o riešenie problému globálneho otepľovania“. Navrhuje uskutočniť to prostredníctvom siete medzinárodných centier, poskytujúcich služby nukleárnej energie“ ako obohacovanie, aby sa predišlo šíreniu zbraní hromadného ničenia.

EÚ vo všeobecnosti verí, že G8 sa zhodne na transparentnosti trhu, otvorenosti a základných trhových pravidlách ako kľúčových princípoch pre medzinárodné energetické vzťahy. „Veríme, že naše stanovisko tieto princípy obsahuje,“ vyhlásil predstaviteľ EÚ.

Pozície

Rusko navrhuje využitie svojich nukleárnych expertíz na masovú výrobu nukleárne elektrární a ich predaj po celom svete. „Elektrárne by sa vyrábali v Rusku a upevňovali na špeciálnu oceánsku platformu alebo nákladné vlečné člny, aby ich bolo možné prepraviť po mori do ktorejkoľvek časti sveta,“ vysvetľuje riaditeľ výskumného centra Kurchatovovho inštitútu Michail Kovaľčuk v príspevku pre zasadnutie G8.

Kovaľčuk uviedol, že technika „zníži čas konštrukcie a umožní jej kontrolu a prehľadnosť“. „Inovatívnym prvkom plávajúcich [nukleárnych elektrární] je „masová produkcia“ nukleárnych reaktorov, originálne riešenie otázky nešírenia zbraní hromadného ničenia, a využitie leasignu v nukleárnom priemysle,“ uviedol Kovaľčuk.

Európska asociácia nukleárneho priemyslu Foratom je presvedčená o pozitívnej úlohe, ktorú môže zohrať nukleárna energetika pri zabezpečovaní lacnej a spoľahlivej elektrickej energie a súčasnom boji proti globálnemu otepľovaniu. „Nukleárna energetika produkuje elektrickú energiu prakticky bez skleníkových emisií (GHG), ktoré sú príčinou klimatických zmien,“ uviedol Foratom.

Podľa Foratomu celý výrobný reťazec nukleárnej energie by produkoval dokonca menej skleníkových plynov, než výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov. „GHG emisie z kompletného energetického reťazca (t.j. vrátane používania pohonných hmôt na ťažbu, spracovanie a dopravu materiálov na výrobu nukleárnej energie, ako aj pre vybudovanie a dekonštrukciu nukleárnej elektrárne) dosahujú iba 2,5-5,7 gramu GHG (vyjadrené v gramoch uhlíkových ekvivalentov) na kWh vyrobenej elektrickej energie (gCeq/kWh) v porovnaní s približne 105-366 gCeq/kWh pri použití fosílnych palív a 2,5-7,6 gCeq/kWh pre reťazce obnoviteľných energií.“

Hodnotu nukleárnej energie ako ekonomicky životaschopného zdroja energie však spochybňujú vedci z írskej charitatívnej Nadácie pre ekonomiku a udržateľnosť (FEASTA). „Každá fáza v procese podpory nukleárneho štiepenia je založená na fosílnych palivách,“ tvrdí FEASTA. „Nukleárna energetika je preto obrovským spotrebiteľom energie a veľmi významným zdrojom skleníkových plynov,“ pokračuje.

Vedci z FEASTA ďalej tvrdia, že výpočet reálnych nákladov na výrobu nukleárnej energie neberie do úvahy ďalšie faktory, ako napríklad nakladanie s odpadmi. „Nukleárny priemysel žije na časový úver v tom zmysle, že zatiaľ nemusel hľadať zdroje či energiu na oživenie svojich baní, odstránenie svojho odpadu a dekonštrukciu svojich reaktorov; ak sa tieto povinnosti jednoducho vynechajú z výpočtov, množstvo fosílnych palív, potrebných na výrobu jednotky elektrickej energie v nukleárnej elektrárni by v priemere dosiahlo iba 16 percent množstva, aké je potrebné pri použití zemného plynu.“

Environmentalisti z Greenpeace tvrdia, že predpokladaná dilema pri rozhodovaní medzi nukleárnou energetikou alebo následkami klimatických zmien je nesprávna. „Nukleárna energetika je náročná na vybudovanie, špinavá, nebezpečná a drahá,“ uvádza sa v briefingu Greenpeace z mája 2006. „Nukleárna energetika je závislá od dotácií, vrátane finančných záruk na náklady na vybudovanie, prevádzkové náklady, náklady na ne-nukleárne operácie a na údržbu, náklady na nukleárne palivá a na dekonštrukciu, náklady na ručenie a záruky, že výsledok sa predá za garantované ceny,” uviedla environmentálna organizácia.

„,Ľudské a ekonomické zdroje je oveľa lepšie investovať do efektívneho využívania energií, a početných dostupných obnoviteľných technológií, ktoré zaručujú právo na bezpečnú, čistú a cenovo dostupnú energiu.” 

Nasledujúce kroky

  • 15.-17. júl 2006: summit G8 v Petrohrade
  • november 2006: summit EÚ-Rusko

REKLAMA

REKLAMA