Globalizácia – zhodneme sa čo, nezhodneme sa ako

Európa môže v období globalizácie uspieť len ak bude aktívne podporovať európske záujmy – ako presne to má robiť, na to už mali europoslanci rozličné názory.

Pozadie

Počas včerajšej rozpravy v Európskom parlamente k dokumentu o výzvach globalizácie sa ukázalo, že hoci sa názory väčšiny europoslancov na povahu globalizácie približujú, správnu reakciu EÚ si každá politická skupina predstavuje trochu inak. Socialisti považujú pravicové nazeranie na túto problematiku za „absolútne mylné“.

„Jedine Európa presadzujúca reformy a aktívne podporujúca európske záujmy môže v období globalizácie zabezpečiť blahobyt a prosperitu pre svojich občanov“, tvrdí Európska komisia v dokumente o výzvach globalizácie, zverejnenom v októbri, tesne pred summitom v Lisabone.

Lídri ho na summite prijali ako spoločné vyhlásenie Rady a Komisie „Európsky záujem: úspech v ére globalizácie“. Zameral sa pritom na Lisabonskú stratégiu pre rast a zamestnanosť, ktorá tvorí podľa európskych inštitúcií základ pre hľadanie odpovedí na globalizáciu a jej dôsledky.

Pozície

Predseda konzervatívnej EPP-ED Joseph Daul označil globalizáciu za „každodennú realitu“, na ktorú musí EÚ aktívne a náležite reagovať. Za hlavné výzvy považuje terorizmus, ochranu finančných trhov, či potravinovú a produktovú bezpečnosť.

Miroslav Mikolášik (EPP-ED) z tej istej politickej skupiny si myslí, že schopnosť Lisabonskej stratégie prinášať riešenia v oblastiach inovácie, energie, migrácie, vzdelávania a demografie, musí korešpondovať s rastom a so schopnosťou vytvárať nové pracovné miesta. Širšie sa venoval aj výzvam v oblasti bezpečnosti, migrácie a boja proti kriminalite a terorizmu. Vstupom deviatich nových členských krajín do Schengenského priestoru bude potrebné urobiť všetko preto, aby bol spoločný priestor dokonale strážený a aby k nám neprenikali ilegálni migranti, „ktorí ďalej zhoršujú bezpečnostnú situáciu v členských krajinách“. Na druhej strane vyzval ku „zodpovednému prístupu pri udeľovaní pracovných povolení pre legálnych migrantov“.

Líder Socialistickej skupiny Martin Schulz podčiarkol odlišnosť názorov na riešenie výziev globalizácie. Podľa neho existujú dva „zásadne odlišné názory“ – pravicový a ľavicový pohľad: Socialistická skupina podľa Schulza trvá na tom, že hospodársky pokrok musí ísť ruka v ruke so sociálnou politikou a väčšou spravodlivosťou v rámci Únie aj smerom navonok, voči ostatnému svetu. Názory pravice na globalizáciu označil za „absolútne mylné“.

Graham Watson z liberálnej ALDE si myslí, že mandát konať na globálnej úrovni dávajú problémy ako terorizmus či medzinárodný zločin. Dokument Rady a Komisie však na ne reaguje neadekvátne. Vidí v ňom príliš veľa rétoriky a žiadne činy.

Mirosław Mariusz Piotrowsky za Skupinu Únie za Európu národov nechce, aby iniciatívy EÚ v tejto oblasti škodili „národným štátom a národným identitám“. Súčasne však európske inštitúcie kritizoval za to, že sa nevenujú dôležitým otázkam – podľa poľského europoslanca, zatiaľ čo ázijské ekonomiky sa prispôsobujú a rozvíjajú, „Európsky parlament diskutuje o veciach ako o spätných zrkadlách pre traktory či o cirkusoch“.

Jean Lambert v mene Skupiny zelených/EFA označila dokument za „zlyhanie“. Kritizovala nedostatočne aktívny prístup k riadeniu globalizácie, lebo „občanom len signalizuje, že aby sa s globalizáciou zmierili ako s povodňami“.

REKLAMA

REKLAMA