Gréci dostanú tretí záchranný balíček

Atény a medzinárodní veritelia sa po celonočných rokovaniach dohodli na novom niekoľko miliardovom záchrannom programe, ktorý má odvrátiť hrozbu bankrotu zadlženej krajiny.

„Dosiahla sa dohoda. Teraz diskutujeme už len o detailoch,“ citovala agentúra Reuters zdroj blízky rokovaniam.

Grécky minister financií Euclid Tsakalotos očakáva, že parlament dohodu ratifikuje už v stredu alebo štvrtok. Následne sa k nej v piatok vyjadria ministri financií eurozóny.

Medzinárodní veritelia a Grécko majú opäť naponáhlo. Už o 9 dní musí grécka vláda nájsť v prázdnej pokladnici 3,2 miliardy eur na splatenie časti dlhu pre Európsku centrálnu banku.

„Treba povedať, že toto nie je len o 20. auguste a platení splátok, ale naozaj o tom, ako spolu s Gréckom nájsť trvalé riešenie,“ komentoval dohodu tajomník nemeckého ministra financií Jens Spahn pre televíziu ARD.

To, či veritelia a Atény dosiahnu dohodu rýchlo bolo nejasné. Nemecká kancelárka Angela Merkelová počas rokovaní pre agentúru DPA uviedla, že je omnoho dôležitejšie, aby veritelia dosiahli kvalitnú dohodu o reformách Grécka výmenou za finančnú pomoc, než uzatvoriť príliš unáhlenú dohodu.

Technické tímy teraz s Gréckom prediskutujú detaily krokov, ktoré musí prijať pred získaním záchranného balíka. Podľa ministra financií Euklida Tsakalotosa ide o „dva alebo tri malé detaily“.

K čomu sa Gréci zaviazali

Atény sa podľa agentúry ANA zaviazali k udržaniu primárneho deficitu vo výške 0,25 percent z HDP v roku 2015 a k rozpočtovému prebytku 0,5 % HDP v roku 2016, 1,75% v roku 2017 a až 3,5% v roku 2018.

Výmenou za čerstvé úvery, ktorých hodnota  môže dosiahnuť až 86 miliárd eur sa Gréci dohodli s predstaviteľmi ECB, Medzinárodného menového fondu a Eurovalu aj na fungovaní 50 miliardového privatizačného fondu, ktorého ¾ budú využité na rekapitalizáciu bánk a zníženie dlhu.

Veritelia a grécki vyjednávači rokovali aj o vytvorení tzv. zlej banky, ktorá bude spravovať nesplácané úvery gréckych bánk v hodnote 90 miliárd eur a deregulácii trhu so zemným plynom.

Čo ešte nie je isté

Grécko a veritelia ešte neoznámili, ako sa dohodli na ďalších kontroverzných otázkach ako napríklad zvyšovania daní „solidarity“ z vysokých príjmov či dane z pridanej hodnoty na súkromné štúdium, benzín pre poľnohospodárov a hovädzie mäso.

Každé rozhodnutie, ktoré zasiahne poľnohospodárov nesie so sebou aj veľké politické riziko, pretože tvoria vplyvnú voličskú skupinu. Premiér Alexis Tsipras preto minulý týždeň prisľúbil, že sa pokúsi od veriteľov získať čo najviac ústupkov pre túto skupinu obyvateľstva.

V snahe „utíšiť“ grécku spoločnosť Tsipras v pondelok oznámil, že znižuje daňové úľavy pre zákonodarcov a zmrazuje platy ministrov. „Keď je na stole zošrotovanie daňových úľav pre poľnohospodárov, nemôžeme predstierať, že sa nestaráme aj o naše vlastné úľavy,“ vysvetlil grécky premiér, ktorý čelí odporu z radou vlastnej politickej strany.

Viacerí predstavitelia Syrizy tvrdia, že nová dohoda prinesie len ďalšie úsporné opatrenia pre oslabené hospodárstvo. Premiér sa preto bude pri hlasovaní o novej dohode v gréckom parlamente opäť spoľahnúť aj na opozičných pro-európskych poslancov.

EurActiv/TASR

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA