Grécka dráma pokračuje

Európski veritelia sa dohodli s Medzinárodným menovým fondom na nových opatreniach pre Grécko. Záchranný program je však stále na „vratkej pôde“, myslí si Juncker.

Otvorený spor európskych veriteľov s Medzinárodným menovým fondom (MMF) ohľadom podmienok záchranného programu pre Grécko v posledných mesiacoch obnovil diskusie o možnej novej kríze.

Cieľom ich minulotýždňového stretnutia preto bolo najmä upokojiť situáciu a nájsť spoločnú reč. Podarilo sa to len z časti.

Kontext

Tretí záchranný program v celkovej hodnote 86 miliárd eur, na ktorom sa veritelia s Gréckom dohodli v júli 2015, zatiaľ prebieha bez účasti MMF. Washingtonská inštitúcia nesúhlasí najmä s podmienkami bailoutu, podľa ktorých musí Grécko do roku 2018 dosiahnuť rozpočtový prebytok na úrovni 3,5 % HDP. Podľa MMF je primeraná hranica cieľového prebytku 1,5 % HDP.

Čítajte aj: Ekonómovia MMF: Grécko už nemá šetriť, škrty zašli priďaleko

Vedenie fondu navyše, na rozdiel od Európskej komisie, považuje grécky dlh za „neudržateľný“ a žiada zmiernenie škrtov ako aj podstatné odpustenie dlhu. To si zároveň stanovilo ako hlavné podmienky účasti v programe.

Zapojenie MMF je kľúčové pre vyplatenie ďalšej tranže peňazí, ktoré budú Atény v lete potrebovať na splatenie časti svojich dlhov. Nemecký a holandský parlament však podmienili poskytovanie ďalších pôžičiek práve účasťou MMF v programe.

Čítajte aj: Grécky „bailout“ dokončíme aj bez MMF, tvrdí belgický minister

Ďalšie škrty

Grécko a medzinárodný veritelia dosiahli „výrazný pokrok“, povedal po piatkovom stretnutí šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem.

Vedenie Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM) – tzv. trvalého eurovalu – sa s MMF dohodlo na ďalších škrtoch a reformách v celkovej hodnote 3,6 miliardy eur, ktoré budú musieť Atény prijať do konca roku 2018. Ide o jedno percento gréckeho HDP (1,8 miliardy eur) ročne.

„Reči o kríze sú značne prehnané,“ upokojoval situáciu holandský minister financií. „Reformy v Grécku pokračujú pomaly, no idú správnym smerom,“ dodal.

Čítajte aj: Euroskupina: Žiadna kríza, Grécko ale musí zabrať

Tsipras: Požiadavky musia dávať zmysel

Na nové požiadavky už reagoval aj grécky premiér Alexis Tsipras: „Sme pripravení diskutovať o čomkoľvek, čo je v súlade s dohodou o záchrannom programe a je v rozumných medziach. Nebudeme ale diskutovať o požiadavkách, ktoré sú nelogické a nie sú podložené číslami“.

V prejave pred jeho straníckymi kolegami zároveň veriteľov varoval, „aby boli opatrnejší smerom ku krajine, ktorá bola drancovaná, a k ľuďom, ktorí urobili a naďalej robia mnoho obetí v mene Európy“.

Druhé preskúmanie reforiem, ktoré v súčasnosti prebieha a ktorého úspešné dokončenie je tiež podmienkou vyplatenia ďalšej finančnej pomoci, dopadne podľa Tsiprasa pozitívne. „Preskúmanie bude dokončené a bude dokončené úspešne, bez principiálnych ústupkov,“ zdôraznil.

Dombrovskis: Ide aj o stabilitu eurozóny

Za urýchlené dokončenie preskúmania sa cez víkend vyjadril aj podpredseda Európskej komisie zodpovedný za euro Vladis Dombrovskis.

„Teraz nie je čas pretočiť hodinky smerom k finančnej nestabilite,“ povedal pre nemecký Welt am Sonntag. Prijatie reforiem má zvýšiť konkurencieschopnosť gréckej ekonomiky a dať Grékom nádej na lepšiu budúcnosť, myslí si.

V prípade naťahovania problému však hrozí finančná nestabilita celej eurozóne, varoval Dombrovskis.

Juncker: Stále na vratkej pôde

Situáciu okolo gréckeho bailoutu cez víkend komentoval aj predseda Komisie Jean-Claude Juncker. Ten v prvom rade pochválil Grécko za reformy a škrty ktoré už doteraz prijalo: „Žiadna krajina neprijala väčšie kroky na zlepšenie konkurencieschopnosti ako Grécko“.

Záchranný program je však podľa neho na „vratkej pôde“ práve kvôli neistej účasti MMF.

„Nie je jasné, ako sa Medzinárodný menový fond popasuje s týmto problémom,“ povedal.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA