Grécka Syriza bude buď mínať, alebo reštrukturalizuje svoj dlh

Najväčšie šance vyhrať predčasné parlamentné voľby v Grécku má koalícia radikálnych ľavicových strán Syriza, ktorá presadzuje stopnutie úsporných opatrení a škrtanie dlhov. EurActiv.sk zisťoval, čo pravdepodobne čaká Európu a Grécko, ak sa Syriza dostane k moci.

V prípade víťazstva Syrizy možno podľa analytika Nadácie F.A.Hayeka Martina Reguliho očakávať, že strana sa bude snažiť dohodnúť nove podmienky záchrany. Ak v rokovaniach uspejú, Reguli tvrdí, že pre Grécko to bude znamenať úľavu z ich súčasných ekonomických škrtov a strana by mohla začať napĺňať časť svojho programu sociálnych výdavkov. „Ak tieto rokovania zlyhajú, tak Syriza zrejme odpíše časť svojich záväzkov,“ predpokladá Reguli.

Syriza sľubuje napríklad poskytovať zadarmo jedlo, elektrinu, bývanie, či zdravotnú starostlivosť pre tých, ktorí to potrebujú. Strana chce tiež stanoviť minimálnu mzdu na 750 eur, pričom vyplácať chce mzdy štrnásťkrát do roka. 

Reštrukturalizácia dlhu alebo míňanie

Po voľbách v Grécku príde zrejme na rad aj otázka znižovania dlhu krajiny, keďže favorit volieb sľubuje odpisovanie dlhov od medzinárodných veriteľov. Hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides tvrdí, že ďalšia reštrukturalizácia gréckeho dlhu bude nevyhnutná.

„Grécky dlh je príliš veľký, aby sa dal splácať štandardným spôsobom. Zvlášť, keď sa výkon ekonomiky nominálne znižuje,“ tvrdí Štefanides. Hlavný ekonóm VÚB banky predpokladá, že politicky priechodnejším riešením zrejme bude zníženie úrokov a predĺženie splatnosti dlhov a nie ich odpis oficiálnym veriteľom.

Podľa analytika X-Trade Brokers Kamila Borosa má Syriza na výber z dvoch riešení, a to buď reštrukturalizovať dlh, alebo viac rozdávať. „Viem si predstaviť, že eurozóna pristúpi na oddĺženie Grécka, lebo je to pre ňu lepšia možnosť ako tvrdý bankrot, pri ktorom nemusí vidieť ani cent,“ odhaduje Boros. Analytik však dodáva, že reštrukturalizácia by prišla s podmienkami a Syriza by musela škrtnúť z programu veľa vecí.

Ak by Syriza obetovala reštrukturalizáciu dlhu, podľa Borosa by mohla získať viac peňazí od únie na presadzovanie vlastného programu. „Ak bude chcieť Syriza reštrukturalizovať dlh a zároveň aj míňať, bude na to potrebovať vlastnú centrálnu banku, ktorá jej vytlačí peniaze, a to v rámci eurozóny nepôjde,“ dodal Boros. 

Odišlo by Grécko z eurozóny?  

Samotná Syriza odmieta obvinenia, že chce odchod Grécka z eurozóny. Takéto rozhodnutie by pre krajinu s najväčšou pravdepodobnosťou znamenalo bankrot. „Krajina vyberajúca dane v novej mene, ktorá voči euru prudko oslabí, nebude schopná vyplácať svoje záväzky v eurách,“ tvrdí Boros.

Štefanides dodáva, že v prípade odchodu Grécka z eurozóny by bolo dôležité, či by sa riziko odchodu z eurozóny rozšírilo aj na ďalšie krajiny. Aj Boroš tvrdí, že problém by mohol nastať vtedy, keď sa Grécku začne ekonomicky dariť po prvotnom šoku z vystúpenia. „Vtedy by nad podobným krokom mohli začať rozmýšľať aj ostatné problémové krajiny. Predovšetkým Španielsko, ktoré sa podobne ako Grécko taktiež borí s extrémne vysokou nezamestnanosťou,“ dodal Boros.

Podľa komisára EÚ pre hospodárske a menové záležitosti Pierra Moscoviciho je Európska komisia pripravená na rôzne scenáre po gréckych parlamentných voľbách vrátane odchodu krajiny z eurozóny. Povedal to na pondelkovom seminári ekonomického think-tanku Bruegel.

Štefanides pripúšťa, že v porovnaní s rokmi 2010 – 2012 je riziko dominového efektu z odchodu Grécka nižšie vďaka reformám (euroval, banková únia), ako aj vďaka prístupu ECB, ktorá chce urobiť všetko pre záchranu eurozóny.

„Netreba si však nahovárať, že riziko nákazy úplne pominulo. Ak by sa prípadný odchod Grécka z eurozóny podarilo udržať ako jednorazový prípad, neistota, ktorá by s odchodom Grécka vznikla, by mala výrazne negatívny dopad na podnikateľskú a spotrebiteľskú dôveru v celej eurozóne,“ dodal Štefanides.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA