Grécke banky podstúpia ďalšie záťažové testy

Únia sa snaží odhadnúť koľko banky potrebujú na svoju rekapitalizáciu.

Grécke banky podstúpili záťažové testy a hodnotenie kvality svojich aktív už v minulom roku v rámci celoeurópskych testov, ktoré trvali viac ako 9 mesiacov.

Odvtedy sa však stav štyroch gréckych finančných domov dramaticky zhoršil a to spolu so situáciou v národnom hospodárstve. Štyri banky – National Bank, Piteaus, Eurobank a Alpha – dnes potrebujú v poradí tretí rekapitalizačný balík.

Európska únia preto musí zistiť o koľko sa situácia v bankách zhoršila, aby vedela odhadnúť potrebné zdroje na zabezpečenie dostatku finančných zdrojov. Tie poskytne buď z európskeho alebo gréckeho záchranného fondu.

Záťažové testy, ktoré simulujú, ako by sa banka vyrovnala s novou krízou, tak opäť zopakujú. „Toto komplexné vyhodnotenie dokončíme na jeseň,“ uviedol pre agentúru Reuters zdroj, ktorý nechcel byť menovaný. „Proces bude rýchlejší oproti minuloročným testom,“ dodal.

Európska centrálna banka v súčasnosti celý proces pripravuje. Objemy kapitálu, ktoré by banky mali držať pri normálnych a krízových scenároch sa oproti minulému roku meniť nebudú.

„Sledovať  budeme štandardný proces posudzovania kapitálových nedostatkov pre každú jednu banku. Minimálny podiel aktív a vlastných zdrojov, ktoré banky budú musieť dosiahnuť pri základnom scenári je 8 percent, pri nepriaznivom scenári  5,5 percenta, čo rovnako ako minulý rok.“

Grécko v júni zaviedlo kontrolu kapitálu, aby zabránilo masívnemu výberu eura z miestnych bánk. To však ešte urýchlilo  recesiu, do ktorej krajina opäť upadla.

Miliónová otázka

„Otázka za milión dolárov je, čo kontrola ukáže a aký veľký je kapitálový deficit,“ povedal agentúre Rueters ďalší zdroj blízky problematike.

Podľa odhadov medzinárodných veriteľov budú štyri banky potrebovať asi 10 až 25 miliárd eur na obnovenie svojej kapitálovej základne.  

Takáto masívna finančná injekcia by výrazne „rozriedila“ podiely súčasných akcionárov. Minulý týždeň grécke banky stratili až 63 percent svojej hodnoty, potom čo po 5 týždňoch vstúpili opätovne na trh.

Až 40 percent portfólia gréckych bánk podľa štandardov Európskeho orgánu pre bankovníctvo minulý rok tvorili úvery s omeškaním splatnosti viac ako 90 dní a reštrukturalizované úvery s vysokou pravdepodobnosťou nesplatenia.

EÚ prostredníctvom fondu na záchranu gréckeho bankového systém v roku 2013 už do finančného systému naliala 25 miliárd eur výmenou za podiel v bankách. Medzinárodní investori minulý rok tento objem navýšili o ďalších 8 miliárd eur.

Grécky fond finančnej stability tak teraz má väčšinový podiel vo všetkých bankách okrem Eurobanky, ktorej akcionári sú najmä súkromní investori ako napríklad americký miliardár Wilbur Ross. Od kedy v januári moc prevzala ľavicová vláda, ktorá prisľúbila ukončiť úsporné opatrenia, banka stratila až 75 percent svojej trhovej hodnoty.

Závod s časom

Grécky parlament minulý mesiac prijal smernicu EÚ o obnove bánk (BRRD), ktorá stanovuje pravidlá pre záchranu bánk pred krachom. Zahŕňa aj ustanovenie, na základe ktorého sa na záchrane musia do určitej miery podieľať aj vkladatelia. Tým sa zodpovednosť za záchranu bánk čiastočne presunula z daňových poplatníkov, ktorí banky zachraňovali v rokoch 2008 až 2009.

„Bude to závod s časom, ak máme ukončiť rekapitalizáciu bánk do konca roka. Ak by sme do urobili až v 2016, vtedy už vstúpi do platnosti BRRD smernica, čím vznikne obrovské riziko preš majiteľov bankových vkladov, “ povedal zdroj pre agentúru Reuters.

Nezabezpečené vklady nad 100 000 eur budú ušetrená, ak sa rekapitalizácia stihne do konca roka. To si želajú aj medzinárodní veritelia, uviedol to grécky minister financií Euclid Tsakalotos.

Člen rady guvernérov ECB Chrisian Noyel potvrdil, že banka odmieta žiadať najväčších vkladateľov, aby prispeli k rekapitalizácii gréckych bánk, tak ako sa to stalo na Cypre v roku 2013. Dôvodom je, že v prípade Grécka ide najmä o vklady malých a stredných podnikateľov.

Bankári tvrdia, že „zostrih vkladov“ na cyperský spôsob je spolu s prechodom na drachmu ich najväčšou obavou. Akonáhle je rekapitalizácia ukončená a eurozóna sa dohodne na novej pomoci gréckej vláde, len vtedy budú mať Gréci istotu, že môžu ukončiť kontrolu kapitálu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA