Grécke peripetie

Čo treba vedieť o treťom záchrannom programe pre Grécko?

Druhé preskúmanie záchranného programu pre Grécko ešte zďaleka nie je na konci. Podľa zdrojov agentúry Reuters sú európski veritelia a Atény „vo viacerých otázkach stále dosť ďaleko od zhody“.

Pondelňajšie stretnutie ministrov financií eurozóny teda očakávanú dohodu na pracovnej úrovni o požadovaných reformách s najväčšou pravdepodobnosťou neprinesie.

Táto dohoda je pritom kľúčová pre uzavretie preskúmania a následné vyplatenie ďalšej časti peňazí, ktoré budú Gréci potrebovať na splatenie júlovej 7,5 miliardovej splátky starých pôžičiek.

Zapojenie Medzinárodného menového fondu do súčasného programu je navyše stále otázne.

O bailoute

V poradí tretí program makroekonomických úprav a finančnej pomoci (tzv. bailout) pre Grécko, v celkovej hodnote 86 miliárd eur prebieha už od augusta 2015.

Jeho súčasťou sú širokosiahle fiškálne ako aj štrukturálne reformy, ktorých cieľom je do roku 2018 zastabilizovať hospodársku situáciu v krajine a zabezpečiť rozpočtový prebytok na úrovni 3,5 % HDP.

V októbri minulého roka veritelia úspešne dokončili prvú revíziu programu, ktorá sa týkala reforiem v oblasti dôchodkového systému, riadenia bánk, energetiky ako aj zriadenia privatizačného fondu či agentúry pre verejné príjmy.

Na základe splnenia týchto míľnikov Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS) vyplatil Grécku pôžičkovú tranžu v hodnote 2,8 miliardy eur.

Koncom minulého roka Euroskupina schválila tiež sériu krátkodobých opatrení na zmiernenie gréckeho dlhu (úľava na úrovni 20 % verejného dlhu do roku 2060).

Ich spustenie čiastočne zbrzdil krok gréckej vlády vyplatiť koncoročný dôchodcovský bonus, čo sa nepáčilo najmä nemeckým veriteľom. EMS napokon opatrenia spustila na konci januára tohto roka.

Súčasná situácia

Druhé preskúmanie programu, ktoré v súčasnosti prebieha, komplikuje okrem pomalšieho prijímania reforiem aj spor medzi európskymi veriteľmi a Medzinárodným menovým fondom (MMF).

Washingtonská inštitúcia zatiaľ do tretieho bailoutu oficiálne nevstúpila. Svoju účasť podmienila podstatným okresaním gréckeho dlhu ako aj zmiernením úsporných opatrení v krajine.

Fond, na rozdiel od Európskej komisie, považuje dlh grécka v súčasnej podobe za „neudržateľný“. Nereálny je podľa MMF aj prebytkový fiškálny cieľ na úrovni 3,5 % HDP. Primeranú hranicu cieľového prebytku vidí na úrovni 1,5 % HDP.

MMF versus Nemecko

Požiadavku MMF na odpustenie časti gréckeho dlhu však Nemecko už opakovane vylúčilo. Najväčšia časť gréckych dlhov patrí práve Berlínu (do trvalého eurovalu Nemecko prispelo takmer 22 milárd eur).

Vyplatenie ďalšej časti pôžičiek pritom nemecký (ako aj holandský) parlament podmienil práve účasťou MMF v programe.

Neistá budúcnosť

Schopnosť Grécka splatiť svoje staré dlhy a teda jeho hospodárska budúcnosť v súčasnosti závisí ako od dokončenia druhého preskúmania tak od dohody medzi MMF a európskymi veriteľmi.

Jedno aj druhé sa pritom za súčasných podmienok zdá byť neisté.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA