Grécko možno ďalším členom banky krajín BRICSu

Rusko pozvalo Grécko, aby sa stalo členom rozvojovej banky krajín BRICSu, ktorá sa snaží byť protiváhou Medzinárodného menového fondu (MMF). Pondelkové rokovania s veriteľmi o záchrannom balíčku pre krajinu nepriniesli pokrok.

Oznámenie o členstve odovzdal gréckemu premiérovi štátny tajomník Ministerstva financií Ruskej federácie Sergej Storchakov počas telefonického rozhovoru.

Rozvojová banka krajín BRICSu, ktorú v júli minulého roka založili Brazília, Rusko, India, Čína a Juhoafrická republika je zameraná na financovanie veľkých infraštruktúrnych projektov v rozvíjajúcich sa krajinách.  Banku so sídlom v Šanghaji však experti vnímajú ako snahu o oslabenie pozície MMF a Svetovej banky.

Grécky premiér v tlačovej správe označil pozvanie za „milé prekvapenie“ a potvrdil, že sa bude návrhom „podrobne zaoberať.“ Prvé rokovania s vrcholnými predstaviteľmi BRICSu by mal Tsipras absolvovať na ekonomickom fóre v Petrohrade, ktoré sa uskutoční 18-20 júna.

Pozvanie prišlo len niekoľko hodín po napätých rokovaniach gréckeho ministra financií s predstaviteľmi eurozóny o reformnom balíčku, ktorý je podmienkou uvoľnenia 7,2 miliardy eur finančnej pomoci pre krajinu.

V médiách kolujú rôzne zoznamy možných reformných návrhov vlády gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa, ktorých cieľom je nájdenie kompromisu v dlhotrvajúcich rokovaniach Atén s medzinárodnými veriteľmi. Návrhy reforiem sa týkajú napríklad dôchodkov a daní.

Sporná daň z nehnuteľností, ktorá mala byť zrušená, môže tento rok do štátnej kasy priniesť 2,5 miliardy eur. Podľa správ z Atén špeciálnu daň majú platiť aj turisti. Na najdôležitejších 22 egejských ostrovoch budú turisti za prenocovanie platiť 1 až 5 eur.

Minimálny pokrok v rokovaniach

Pondelkové stretnutie eurobloku bolo pre mnohých opäť len sklamaním. Slovenský predstaviteľ rezortu financií  Peter Kažimír zhrnul frustráciu ministrov, keď naznačil, že došlo k zlepšeniu, ale v podstate k žiadnemu pokroku. Diametrálny rozdiel vníma aj v tom, čo Grécko hovorí v Bruseli a čo skutočne robí v Aténach.   

Eurokomisár pre hospodárske záležitosti Pierre Moscovici vyhlásil, že Grécko musí navrhnúť „alternatívu pre oblasti programu, ktoré odmieta.“ V centre pozornosti sú najmä znižovanie dôchodkov či liberalizácia pracovného trhu.

Grécky minister financií Yanis Varoufakis priznal, že Atény čelia bezprostrednej kríze. „Najnaliehavejší problém je nedostatok likvidity. Nemusíme chodiť okolo horúcej kaše, je to všeobecne známy fakt,“ naznačil.

Okrem dnešnej 750 miliónovej splátke musí Grécko MMF do konca júna splatiť ďalších 1,5 miliardy eur. V júli a auguste sa približne 3 miliárd eur bude dožadovať aj Európska centrálna banka. Atény začali sťahovať potrebné finančné prostriedky z miestnych samospráv, starostovia sa však takýmto postupom začínajú brániť a Atény potrebujú hotovosť.

Predseda euroskupiny  Jeroen Dijsselbloem opätovne potvrdil, že Grécko financie zo záchranného balíčka neuvidí pred tým, ako sa dohodnú na presných podmienkach. „Máme časové obmedzenie a obmedzená je aj likvidita. Dúfam, že sa dohodneme ešte pred tým, ako bude neskoro a predtým, ako sa Grécku minú všetky finančné prostriedky,“ dodal.

Grécka vládna strana Syriza v snahe neporušiť svoje volebné sľuby naznačila možnosť referenda o konečnej dohode, ktorú dosiahnu s medzinárodnými veriteľmi. Keď v roku 2011 prišiel s podobným návrhom bývalý premiér George Papandreou FrancúzskoNemecko návrh kategoricky odmietli.

Nemecký minister financií Wolfgang Schaueble tento krát myšlienku podporil. „Možno, že bude najlepšie ak sa rozhodnú grécki občania, či sú pripravení prijať to, čo je nevyhnutné,“ povedal na margo možného referenda.

EurActiv/TASR

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA