Grécky bankrot by Slovensko mohol stáť 723 miliónov eur

Náklady na grécky bankrot by pre verejné financie Slovenska predstavovali 723 miliónov eur, čiže 134 eur na jedného obyvateľa. Vyplýva to zo základných výpočtov Inštitútu finančnej politiky pri Ministerstve financií SR.

Inštitút finančnej politiky pri Ministerstve financií SR zverejnil orientačný výpočet priamych fiškálnych nákladov pre verejné financie Slovenska v prípade gréckeho bankrotu. V nedeľu 17. júna v Grécku zopakujú parlamentné voľby vzhľadom na to, že po májových sa víťazné strany nedokázali dohodnúť na vytvorení vlády. Výraznú podporu voličov dostali strany, ktoré sú proti úsporným programom, ktorými je podmienená medzinárodná pomoc. Bez nej však krajinu čaká krach a zrejme aj opustenie eurozóny

Ako upozorňuje inštitút hrozba neriadeného bankrotu a prípadný odchod z menovej únie („Grexit“) predstavujú v súčasnosti najvýraznejšie riziko pre ekonomický vývoj eurozóny. Zároveň však poukazuje aj na to, že dôsledky samotného neriadeného bankrotu Grécka sú neisté a ťažko predpovedateľné.

„Podiel gréckej ekonomiky na eurozóne je nízky (v súčasnosti dosahuje menej než 3%). Hlavným rizikom Grexitu pre eurozónu je však rozšírenie súčasnej nedôvery v schopnosť štátov splácať dlh na ďalšie krajiny, ktorá by mohla viesť k ich následnému odchodu z eurozóny. Ďalším rizikom spojeným s odchodom Grécka je možnosť narušenia homogénnosti eurových vkladov v eurozóne. V princípe by to znamenalo, že hodnota eura vloženého napríklad v Španielsku by sa nerovnala hodnote eura v nemeckej banke,“ píše inštitút.

Vo svojej analýze sa zameriava na odhad priamych fiškálnych vplyvov na slovenské verejné financie. Sú pritom rovnaké bez ohľadu na to, či by Grécko po vyhlásení platobnej neschopnosti z eurozóny odišlo, alebo by ostalo. Vzhľadom na zložitosť však výpočet nezahŕňa aj napríklad prípadné náklady spojené s vystavenosťou Európskej centrálnej banky voči Grécku.  

Grécky bankrot by teda podľa inštitútu spôsobil jednorazové zvýšenie deficitu verejnej správy o 701 miliónov eur (1 % HDP) v okamihu vyhlásenia platobnej neschopnosti Grécka a výpadok v úrokových príjmoch rozpočtu vo výške 11 miliónov ročne (0,02 % HDP). „Za roky 2012 a 2013 tieto sumy predstavujú náklad vo výške 723 mil. eur, čo v prepočte na jedného obyvateľa vychádza na 134 eur,“ odhaduje inštitút.

Keďže Slovensko sa do prvého záchranného programu pre Grécko vo forme bilaterálnych úverov nezapojilo, priamy vplyv na verejné financie by mali operácie dočasného eurovalu (EFSF) v rámci druhého balíka pomoci.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA