Hamon chce demokratizovať eurozónu. Znížilo by to vplyv vlád

Emmanuel Macron a François Fillon sa prihlásili k politike šetrenia. Francúzska ľavica ju kritizuje.

Benoîtovi Hamonovi určite nemožno vyčítať plytkosť jeho predvolebných nápadov. Jedným z jeho poradcov je napokon aj Thomas Piketty, autor bestselleru Kapitál v 21. storočí.

Práve Piketty je autorom Hamonovho sľubu založiť parlamentné zhromaždenie eurozóny. Ekonóm a prezidentský kandidát socialistov ho spísali do zmluvy o demokratizácii eurozóny.

Nastavenie Európskej únie a eurozóny rozdeľuje francúzskych prezidentských kandidátov. Súvisiacou je téma šetrenia a dodržiavania rozpočtových kritérií.

Viac demokracie v Únii

Hamon na svojej webovej stránke tvrdí, že „eurozónu ohrozuje zrútenie z dôvodu pokračovania politiky šetrenia. Touto zmluvou chcem vytvoriť podmienky pre prekonanie šetriacich opatrení.“

V zmluve, ktorú kandidát socialistov predstavil v piatok 10. marca, sa píše o „hlbokom sklamaní občanov z európskeho projektu.“

„Tento deficit demokratickej legitimity v sebe nesie riziko rozpadu Európskej únie,“ uvádza Hamonov návrh.

Navrhnutý je ako medzinárodná zmluva, ktorú podpíšu členovia eurozóny paralelne k existujúcim európskym zmluvám. „T-Dem“ by teda ponášal na tzv. fiškálny kompakt, ktorý štáty podpísali v roku 2012.

Parlamentné zhromaždenie eurozóny

Hlavnou novinkou Hamonovho projektu je „parlamentné zhromaždenie eurozóny“.

„Disponuje legislatívnou právomocou, ktorá jej umožňuje presadzovať konvergenciu hospodárskych a fiškálnych politík ako udržateľný rast a zamestnanosť,“ píše sa v dokumente.

V prípade nezhody s euroskupinou má zhromaždenie posledné slovo. Týka sa to „rozpočtu eurozóny, základu dane a sadzby dane z príjmu pre právnické osoby, ako aj ďalších legislatívnych opatrení.“ Rozpočet eurozóny má byť financovaný práve z korporátnej dane.

Euroskupina, ktorú tvoria ministri financií eurozóny, sa podľa Hamona vyznačuje „netransparentnosťou“ a „politickým diktátom“.

Vplyv slovenskej vlády by sa znížil

Parlamentné zhromaždenie nie je to isté ako Európsky parlament.

Europoslanci budú tvoriť len pätinu z maximálneho počtu 400 členov zhromaždenia. Štyri pätiny budú tvoriť poslanci národných parlamentov. Počet zástupcov z každého členského štátu sa bude odvíjať od počtu jeho obyvateľov.

Každý štát má mať v zhromaždení aspoň jedného zástupcu. Zloženie národnej delegácie má odrážať politické zloženie domáceho parlamentu. V euroskupine má jedného zástupcu ako všetci ostatní členovia eurozóny.

V parlamentom zhromaždení by sa tak slovenská delegácia zaradila medzi najmenšie. Oslabením euroskupiny by sa tiež oslabil vplyv slovenskej vlády v prospech poslancov.

Hamonovi spojenci

„Chcem posilniť náš vzťah s východnými štátmi Únie,“ uvádza Hamon vo svojom predvolebnom programe.

Netají sa však nádejou, že parlamentné zhromaždenie oslabí zástancov prísnej rozpočtovej politiky. Jeho poradca Piketty cez víkend vysvetlil, že zástancovia uvoľnenejšej politiky z Francúzska a ďalších, južných štátov by v zhromaždení tvorili väčšinu.

Mohli by tak prehlasovať nemeckú pravicu, ale aj jej spojencov zo Slovenska a ostatných „východných štátov Únie“.

Samotný Hamon sa chce stretnúť s kandidátom nemeckých sociálnych demokratov na kancelára Martinom Schulzom. Za svojho spojenca označuje aj socialistického premiéra Portugalska Antónia Costu.

Macron obhajuje škrty

Väčšie šance zvíťaziť v májových prezidentských voľbách má však kandidát centristického hnutia Vpred! Emmanuel Macron. Kým Hamona by podľa posledného prieskumu krúžkovalo len 13,5 percenta voličov, Macrona 26 percent.

Macron sa prihlásil k viacrýchlostnej Európe.

Keď svoj program predstavoval na začiatku marca, zdôraznil potrebu „obnoviť dôveryhodnosť Francúzska zoči voči Nemecku“ – dodržiavaním rozpočtových kritérií.

Zároveň kritizuje minulé chyby fiškálnej politiky Únie a zasadzuje sa za „politiku solidarity a investícií“ v eurozóne. Macron tiež navrhol prijať „Buy European Act“ vyhradený pre firmy, ktorých výroba pochádza aspoň spolovice z Európy.

Mélenchonov plán B: Vystúpiť

Európska komisia udelila Francúzsku v posledných rokoch niekoľkokrát výnimku z pravidla udržať rozpočtový schodok pod úrovňou 3 percentá. Túto úroveň má najnovšie Paríž dosiahnuť až v roku 2019.

Rozpočtové kritériá tvrdo kritizuje kandidát krajnej ľavice Jean-Luc Mélenchon. Ten cez víkend avizoval, že pod jeho vedením Francúzsko „nebude poslúchať, aby zlepšilo životné podmienky obyvateľov.“

Kandidát hnutia Nepoddajné Francúzsko chce vyrokovať „radikálnu obnovu európskeho projektu“.

Nový plán potom ponúkne v referende. Ak ho Francúzi neschvália, nasleduje Mélenchonov plán B. Tým je nielen vystúpenie z eurozóny, ale aj z Európskej únie.

Čo majú spoločné krajná ľavica a pravica

Mélenchon mal v poslednom prieskume 11,5 percenta.

Oveľa vyššej podpore sa teší krajná pravica. Jej kandidátka, Marine Le Penová, mala v poslednom prieskume rovnako ako Macron, 26 percent.

Aj líderka Národného frontu chce vyjednávať o novej podobe Európskej únie. Tú predstavujú kontroly na hraniciach, návrat k národným menám či ekonomický patriotizmus.

Ak sa Le Penovej nepodarí vyjednať zmeny s ostatnými štátmi, Francúzsko má z Únie vystúpiť úplne.

Fillon chce menej úradníkov

Európsky program pravicového kandidáta Françoisa Fillona je naopak bližší Macronovmu.

Navrhuje výrazné zníženie výdavkov – aj zrušením pol milióna pracovných miest v štátnej správe. Chce smerovať k vyrovnanému rozpočtu v roku 2022.

Fillona však momentálne trápia skôr podozrenia zo zneužívania výhod. Podľa posledného prieskumu by dostal hlasy 20 percent voličov.

Nedostal by sa tak do druhého kola, ktoré zostáva vyhradené Macronovi a Le Penovej.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA