Hodnota za európske peniaze – cesta k efektívnejšiemu rozpočtu EÚ

Európska únia musí zvýšiť financovanie oblastí ako obrana, bezpečnosť, migrácia, či veda a výskum. Európsky rozpočet preto musí byť efektívnejší, flexibilnejší a jednoduchší.


Európska únia bude musieť zo svojho rozpočtu vyčleniť viac prostriedkov na obranu, bezpečnosť a podporu výskumu a inovácií, vyhlásil vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek na podujatí EU Stakeholder Brunch.

Pripomenul, že najväčšia časť financií z európskeho rozpočtu, ktorý má objem 1 % HDP celej EÚ, plynie na kohéznu politiku a investície do prírodných zdrojov. Na bezpečnosť a migráciu sú dnes pritom vyčlenené menej ako dve percentá zo spoločných európskych peňazí.

V budúcom viacročnom finančnom rámci preto podľa Chreneka dôjde k dohode o navýšení finančných prostriedkov do oblastí ako migrácia, výskum a inovácie, či obrana a bezpečnosť.

Kritériom pre zvýšenie financií pre jednotlivé politiky musí byť ich pridaná hodnota a to, či financovanie daných politík bude „efektívnejšie ako keď to necháme na národnú úroveň“.

Dušan Chrenek zároveň vyzdvihol prínos európskych financií pre celkovú životnú úroveň obyvateľov Slovenska. Slovensko podľa neho stále dostáva viac peňazí, ako je schopné efektívne minúť. Preto by sme sa mali zamerať na zefektívnenie využitia finančných zdrojov z Európskej únie.

Slovenská diskusia? Hlavne eurofondy

Podľa poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie OĽaNO Eduarda Hegera je nešťastné, že diskusii o európskom rozpočte dominuje téma eurofondov.

„Keď sa bavíme len o eurofondoch, znamená to, že z európskeho rozpočtu chceme len pojedať a to je krátkozraké,“ myslí si poslanec.

Diskusii o európskom rozpočte musí predchádzať debata o konkrétnych cieľoch Európskej únie. Slovensko má podľa Hegera v tejto debate ideálnu pozíciu, pretože patrí do jadra EÚ a zároveň je „príkladom rozpočtovo disciplinovanej krajiny.“

Ak má byť EÚ naďalej životaschopná, musia sa všetky krajiny dohodnúť na „spoločnom dobre“. Na dohode musia participovať rovnako malé, ako i veľké členské štáty.

Európske peniaze budú pre Slovensko drahšie

Pozerať sa na európske financie optikou výlučne čistého prispievateľa alebo čistého príjemcu je jednou z najväčších bŕzd reformy budúceho rozpočtu EÚ.

Generálna riaditeľka sekcie zahraničných vecí Ministerstva financií Martina Kobilicová hovorí, že táto optika znemožňuje dospieť k spoločnému záujmu.

„Kvalita európskeho rozpočtu nemôže byť ovplyvnená tým, že sa budeme pýtať, koľko do rozpočtu dám a koľko z neho dostanem“.

Z dôvodu ekonomického napredovania sa Slovensko podľa Kobilicovej musí pripraviť na to, že bude dostávať čoraz menej prostriedkov z rozpočtu EÚ a naopak bude vo väčšej miere prispievať.

Pripomína, že v pokrízovom období sa v európskom rozpočete objavili tri nové prvky: stabilizačná funkcia, ktorá tlmila negatívne dôsledky ekonomickej krízy v jednotlivých štátoch, nové nástroje pre podporu investícii v EÚ, pričom vedúcu úlohu hrá Európsky fond pre strategické investície (EFSI) a vznik rozpočtovej položky pre pomoc krajinám so štrukturálnymi reformami.

Rozpočet pre eurozónu – politicky nepriechodný a nepotrebný

Zsolt Gál z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského upozorňuje na možné politické dôsledky budúceho zníženia európskych peňazí pre Slovensko, keďže pozítívne vnímanie členstva v Európskej únii do veľkej miery súvisí práve s ich čerpaním.

„Musíme ľuďom viac pripomínať, že Európska únia je aj hodnotový projekt.“

Diskusiu o európskom rozpočte čoraz viac sprevádza aj myšlienka vybudovania samostatného rozpočtu pre krajiny so spoločnou európskou menou.

Rozpočet eurozóny je podľa Gála v súčasnosti politicky nepriechodný. Prispievanie na záchranu krajín južnej periférie eurozóny v minulosti podľa neho vytvorilo živnú pôdou pre nárast populizmu v Európe. Preto „sa dajú len ťažko predstaviť väčšie fiškálne transfery do týchto krajín“.

Nemyslí si, že by takýto krok bol nevyhnutný.

„Máme príklady období, kedy eurozóna fungovala dobre a neboli potrebné finančné transfery. Naopak, na príklade severného a južného Talianska alebo aj Slovenska vidno, že transfermi sa regionálne rozdiely neznižujú“.

Podľa Gála by bolo ekonomicky aj politicky výhodnejšie, aby EÚ mala viac vlastných zdrojov príjmu. Vie si predstaviť spoločné elektornické mýto a presunutie väčšej časti spotrebných daní alebo DPH do európskej pokladnice.

Efektivita a hodnota za peniaze

Kľučovými parametrami budúceho viacročného finančného rámca by mali byť efektivita a flexibilita, tvrdí Dušan Chrenek.

Cestou k väčšej efektivite rozpočtu EÚ je podľa neho naviazanie eurofondov na štrukturálne reformy, ktoré odporúča Európska komisia v rámci Euróspkeho semestra. Zároveň si myslí, že rozpočet EÚ by mal byť menej závislý na zdrojoch členských krajín.

„Do určitej miery by to pomohlo aj čistým prispievateľom, lebo ich príspevok by bol nižší a tým by sa znižili aj politické tlaky,“ upresnil Dušan Chrenek.

Na slabú flexibilitu európskych financií upozorňuje aj Martina Kobilicová. Programy, do ktorých putujú európske peniaze, sú často určené na jeden konkrétny účel. Ten často „nevyhovuje politikám danej krajiny“. Zástupkyňa ministerstva ako príklad uviedla Českú republiku, kde veľa prostriedkov smeruje na riešenie problému nezamestnanosti, hoci je najnižšia v celej EÚ.

Dôraz na efektivitu spoločného rozpočtu by mal predchádzať navyšovaniu jeho príjmov, napríklad v podobe zavedenia nových „euróskych daní“, myslí si poslanec Eduard Heger.

„Uplne kľučové je, aby sme začali merať výsledky a aby sa – nám dobre známa – „hodnota za peniaze“ začala uplatňovať na európskej úrovni,“ vyzval slovenský zákonodárca.

Myšlienku vytvorenia európskej obdoby útvaru hodnoty za peniaze, ktorý poznáme zo slovenského prostredia, podporil aj politológ Zsolt Gál.

Navratné formy financovania

Naopak, Gál má obavy z návratných foriem financovania, akým je tzv. Junckerov investičný fond. Sú netransparentné a ľahko sa môžu premeniť na dlhy, keďže neexistuje záruka ich návratnosti.

Dušan Chrenek však pripomína, že Junckerovho fond chce prostredníctvom záruk povzbudiť investorov k podpore dobrých projektov, ktoré potrebujú peniaze. Riziko je tak rozdelené medzi súkromného investora a európsky investičný fond.

Európska únia na podporu takýchto projektov vyčlenila 21 miliárd eur, ktoré doposiaľ podnietili investície vo výške 235 miliárd eur. Podľa Dušana Chreneka to je dôkaz, že Junckerov fond je efektívnejší ako financovanie formou grantov.

Rozpočet EÚ a brexit

Dôležitou otázkou budúcnosti európskych financií bude, ako sa vysporiada s odchodom Veľkej Británie z Európskej únie.

Dušan Chrenek prepomína, že následkom brexitu vznikne v európskom rozpočete každoročne diera 10 miliárd eur. Členské štáty sa tak podľa Chreneka musia dohodnúť, či zvýšia, znížia, alebo zachovajú veľkosť spoločného rozpočtu. Jeho budúca podoba však musí vzniknúť vzájomnou dohodou čistých platcov a príjemcov.

Na otázku z publika, či by vnútrozemské krajiny mali žiadať výnimky na prispievanie do rybárskej politiky, povedal, že by to nebolo rozumné.

„Otvorilo by to pandorinu skrinku – každá krajina by chcela rabat z tej oblasti, kde dostáva menej prostriedkov,“ doplnil Chrenek.

S Martinou Kobilicovou sa zhoduje na tom, že zánik britského rabatu by mohol vytvoriť príležitosť na odstránenie všetkých korekčných mechanizmov a európsky rozpočet tak zjednodušiť.

 

Podujatie „Diskutujeme o budúcnosti Európy: Hodnota za európske peniaze“ zorganizovalo 6. novembra Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s portálom EurActiv.sk a Friedrich Ebert Stiftung.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA