Rýchle ozdravenie môže na Slovensku spôsobiť ďalšiu krízu

Súčasnú hospodársku krízu prekoná rast dopytu a ozdravenie slovenskej ekonomiky môžeme čakať najskôr o desať rokov, tvrdia odborníci. Podľa štátneho tajomníka ministerstva financií Petra Kažimíra by rýchle ozdravenie mohlo znamenať ďalšiu krízu.

https://euractiv.sk

Vo štvrtok (28. mája) sa  konala diskusia na tému „Kríza, opatrenia na jej zmiernenie, čo príde po nej?“. V rámci jednotlivých panelov vystúpili:

  • František Hajnovič (Národná banka Slovenska),
  • Peter Kažimír (Ministerstvo financií SR),
  • Peter Mihók (Slovenská priemyselná a obchodná komora),
  • Zdenko Štefanides (VÚB)
  • Jaroslav Ungerman (Českomoravská konfederácia odborových zväzov).
  • Moderovala Brigita Schmögnerová, viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj.

Diskusia sa dotkla niekoľkých najdôležitejších bodov:

  • Predpokladané príčiny hospodárskej krízy,
  • dôsledky pre slovenské a české hospodárstvo, vrátane sociálnych dôsledkov,
  • protikrízové balíčky a ich hodnotenie,
  • hodnotenie dôsledkov zavedenia eura na Slovensku.
  • Hostia sa tiež nevyhli otázke, v čom vidia prvý rozhodujúci „motor“ rastu hospodárstva, ktoré sa, ako niektoré prognózy hovoria, konečne odráža od dna.

Od čias, kedy sa dôsledky hospodárskej krízy v USA začali prejavovať globálne, sa pohľad na krízu menil. Slovensko najskôr predpokladalo, že sa ho kríza dotkne len okrajovo, dnes panuje všeobecná skepsa, že z krízy sa ekonomike nepodarí vymaniť na konci roka, ako sa pôvodne predpokladalo. Štátny tajomník MF SR Peter Kažimír vyjadril obavy, že príliš rýchle, aj keď toľko želané ozdravenie by nás mohlo vrátiť späť na začiatok prejavov krízy.

Podľa diskutujúcich je teda oživenie slovenského a globálneho hospodárstva otázkou minimálne desiatich rokov. Vyplýva to z analýz jej najpodstatnejších príčin a následných úloh riešenia následkov a zabezpečenia národných hospodárstiev pred ďalšou potenciálnou krízou.

Hneď na úvod si kríza vyslúžila od Jaroslava Ungermana prívlastok „systémová“. Jednotliví diskutujúci pomenovali príčiny krízy nasledovne:

  • Dlhodobo neriešená globálna nerovnováha medzi Spojenými štátmi americkými, štátmi Európskej únie, Ázie a surovinovými štátmi (F. Hajnovič),
  • makroekonomická politika USA (P. Kažimír),
  • spreneverenie sa bankového sektora dôvodu jeho vzniku (a neschopnosť dlžníkov splácať hypotekárne úvery, P. Mihók),
  • nadspotreba a tlak na neustály rast (P. Kažimír a P. Mihók),
  • podcenenie rizík a ich zlé manažovanie (Z. Štefanides), špekulatívne informácie z burzy považované za určujúce,
  • apel na pôsobenie médií na znižovanie rastu HDP (P. Kažimír).

Po vymenovaní príčin nasledovala otázka, kedy vidia prítomní diskutujúci koniec krízy a kto bude hlavným aktérom, ktorý nám z nej pomôže. V pozadí kamery sa k tejto otázke vyjadril aj ekonóm a prognostik Prognostického ústavu SAV Pavol Kárász.

„Keby sme nemali euro, bola by situácia horšia,“ zhodnotil Kažimír. Peter Mihók pripomenul,  že dôležité pred zhodnotením protikrízových balíčkov je upriamiť pozornosť na tri hlavné kritériá a tri oblasti, ak Slovensko požaduje ich úspešnosť: „Mali by byť orientované na budúcu konkurencieschopnosť Slovenskej republiky, [..] musia minimalizovať sociálne dosledky, [..] a zabezpečiť vytvorenie vnútorného dopytu [..].“ Infraštruktúra, energetika a vzdelanie, výskum (najmä aplikovaný) a malé a stredné inovatívne firmy – to sú tri oblasti, do ktorých by malo Slovensko podľa neho investovať.

Napokon moderátorka diskusie Brigita Schmögnerová poskytla diskutujúcim tri možnosti, z ktorých si pri odpovedi na poslednú otázku mohli jednu vybrať. Stane sa rozhodujúcim motorom rastu zahraničný dopyt, domáci dopyt alebo vstup zahraničných investícií?

Podujatie sa uskutočnilo v rámci diskusného fóra „Výzvy 21. storočia“. Organizátorom diskusie bola nadácia Friedrich Ebert Stiftung e.V., zastúpenie v Slovenskej republike, v spolupráci s občianskym združením Proforum.

REKLAMA

REKLAMA