Integrácia eurozóny musí pokračovať „inteligentne“

Fiškálna kapacita eurozóny je politicky citlivá téma, priznáva Kažimír. Má však podľa neho jasné ekonomické zdôvodnenie.

„Politici sú takpovediac alergickí na termín hlbšej integrácie, no bola by dezintegrácia lepšou alternatívou?“ pýtal sa slovenský minister financií Peter Kažimír na tlačovej konferencii po prvom dni neformálneho zasadnutia Rady ECOFIN v Bratislave.

Na stretnutí, kde ministri tradične neriešia bežné legislatívne otázky a venujú sa strategickým a aktuálnym témam, bola reč o fiškálnej kapacite eurozóny, spoločných daňových pravidlách v EÚ, ale aj o budúcnosti Junkerovho plánu.

Inteligentný spôsob integrácie

Dodržiavanie už existujúcich rozpočtových pravidiel je základnou podmienkou ďalšej integrácie eurozóny, zhodli sa súčasný predseda Rady ECOFIN Peter Kažimír, podpredseda Európskej komisie zodpovedný za euro Vladis Dombrovskis a viceprezident Európskej centrálnej banky (ECB) Vítor Constâncio.

„Potrebujeme napredovať inteligentným spôsobom založenom na dôvere,“ povedal Kažimír.

„Strednodobé výhliadky na fiškálnu kapacitu sú preto prirodzenou súčasťou diskusie,“ doplnil slovenský minister, ktorý sa už dlhšie prihovára za spoločný stabilizačný mechanizmus na absorpciu makroekonomických šokov.

Tri nástroje

V Bratislave ministri spolu so zástupcami komisie a ECB diskutovali o troch možných nástrojoch.

Okrem investičného fondu, ktorý spomína správa piatich predsedov o dobudovaní Hospodárskej a menovej únie (HMU) z júna minulého roka, bola reč aj o spoločnom európskom poistení v nezamestnanosti, či o tzv. „fonde na horšie časy“.

Žiaden z týchto mechanizmov by nemal fungovať vo forme tzv. trvalých transferov, kde by sa krajiny delili na prispievateľov a prijímateľov. Ide o stabilizátory, ktoré nezaťažia národné rozpočty, keďže v strednodobom horizonte by každá krajina vyčerpala rovnakú sumu, akou doňho prispela.

Politicky citlivá téma

Väčšina ministrov považuje diskusiu o rozpočtovej kapacite eurozóny za dôležitú, potvrdil štátny tajomník rezortu financií Ivan Lesay. „Bez stabilnej eurozóny nemôžeme hovoriť o stabilite Európy ako takej,“ povedal.

Napriek tomu niekoľko krajín, vrátane Nemecka či Holandska, dlhodobo odmieta zavedenie fiškálnych mechanizmov v eurozóne a upozorňuje najmä na dodržiavanie súčasných rozpočtových pravidiel.

Minister Kažimír priznal, že táto téma je „politicky citlivá, no má svoje jasné ekonomické zdôvodnenie“ a preto sa jej budú venovať aj naďalej.

Eurokomisár Dombrovskis následne potvrdil, že exekutíva na základe týchto rokovaní vytvorí expertnú skupinu, ktorej úlohou bude preskúmať spomenuté finančné nástroje.  Práca tejto skupiny bude slúžiť aj ako podklad bielej knihy o dobudovaní HMU, ktorú má Európska komisia predložiť na budúcu jar.

Spoločný daňový základ

V sobotu sa ministri venovali najskôr aktuálnej téme daňových únikov. Diskutovali najmä o spoločných daňových pravidlách, ktoré majú obmedziť priestor na daňové podvody a zároveň priniesť firmám väčšiu daňovú istotu.

„Spraviť daňový systém dôveryhodný, predvídateľný, eliminovať tak neistotu a riziko dvojitého zdanenia alebo žiadneho zdanenia, má najvyššiu dôležitosť,“ zdôraznil Peter Kažimír.

O harmonizáciu daní v EÚ však nejde, uistil minister, „rozprávame sa o spoločnom daňovom základe, ktorý síce má prvky harmonizácie, ale v tom zmysle, ktorý nemôže vadiť žiadnemu členskému štátu“.

So svojím návrhom spoločného daňového základu pre firmy by mala na jeseň prísť aj Komisia „Potrebné sú nové pravidlá na elimináciu nezrovnalostí a medzier medzi národnými systémami, z ktorých môžu firmy v súčasnosti ťažiť“, povedal podpredseda Komisie Jyrki Katainen.

EFSI funguje, no môže sa zlepšiť

Na záver neformálneho zasadnutia ministri diskutovali o budúcnosti Junckerovho Investičného plánu pre Európu a najmä o jeho hlavnom nástroji, Európskom fonde pre strategické investície (EFSI).

EFSI podľa Kažimíra funguje dobre. „Už v prvom roku priniesol konkrétne výsledky, pričom v niektorých aspektoch prekonal očakávania,“ zhodnotil slovenský minister financií.

Fond zatiaľ podporil 289 projektov v EÚ. Ide o 97 dlhodobých strategických projektov v oblasti infraštruktúry a inovácií,  a 192 investičných projektov pre takmer 200 tisíc MSP a start-upov. Dohromady majú tieto projekty zmobilizovať 115,7 mld € v reálnej ekonomike. Celkový cieľ 315 mld € je teda za prvý rok splnený na 37 %.

Priestor na zlepšenie však ministri vidia v niekoľkých oblastiach. „Potrebujeme zlepšiť doplnkovosť EFSI, jeho zameranie na kapitálové financovanie a zabezpečiť väčšiu regionálnu vyváženosť projektov,“ upozornil Kažimír.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA