IPCC: Možnosti zmiernenia klimatických zmien

Po štyroch dňoch intenzívnych rokovaní zverejnil Medzivládny panel pre klimatické zmeny (IPCC) správu obsahujúcu možnosti redukcie emisií skleníkových plynov, zodpovedných za globálne otepľovanie. Komisia správu privítala ako potvrdenie líderstva Únie v boji proti klimatickým zmenám.

ľadovec
Zdroj: Andy Cherney, www.creativecommons.org

Pozadie

Medzivládny panel pre klimatické zmeny (IPCC) bol vytvorený v roku 1988 Svetovou meteorologickou organizáciou (WMO) a Environmentálnym programom OSN (UNEP). Úlohou IPCC je „hodnotiť na celkovom, objektívnom, otvorenom a transparentom základe vedecké, technické a socio-ekonomické informácie relevantné pre pochopenie vedeckej bázy rizík človekom vyvolaných klimatických zmien, ich potenciálnych dopadov a možností prispôsobenia sa a ich zmierenia“.

Od roku 1990 zverejnil IPCC tri hodnotiace správy. Sú považované za jedny z najautoritatívnejších zdrojov najnovších zistení v oblasti vývoja klímy, používajú sa aj ako základ medzinárodného konsenzu pre globálnu klimatickú politiku.

Európska únia sa považuje za lídra v boja proti klimatickým zmenám. Jej hlavnou iniciatívou je systém obchodovania s emisiami. Od roku 2000 prijala EÚ aj niekoľko ďalších súvisiacich iniciatív.

Otázky

Najdôležitejšie zistenia vyplývajúce zo 4. hodnotiacej správy, publikovanej 4. mája, možno nájsť v správe III. Pracovnej skupiny s názvom „Zmiernenie klimatických zmien“.

Správa obsahuje niekoľko možností reakcií na klimatické zmeny a hodnotenie ich sociálnych a ekonomických dopadov. Správy ďalších dvoch pracovných skupín sa zaoberajú vedeckým základom pre hodnotenie klimatických zmien a ich pravdepodobným vplyvom na ľudskú populáciu a ekosystém.

  • Technológie

Úloha technológií v zmierňovaní klimatických zmien je spomínaná niekoľko krát v spojení s viacerými sektormi, vrátane vykurovania budov, odpadového hospodárstva a poľnohospodárstva. K najlepšiemu výsledku má, podľa správy, viesť „využitie portfólia technológií ktoré sú k dispozícii už dnes, a ktoré budú komercionalizované v najbližšej budúcnosti“. Počiatočné investície môžu znamenať značné náklady, po čase však poklesnú v dôsledku zvýšenia efektívnosti.

  • Hospodársky potenciál a náklady

So snahami o zmiernenie klimatických zmien je spojený „značný ekonomický potenciál“. Náklady budú vyvážené napríklad ak „zisky z uhlíkových daní, či predávaných povoleniek v systéme s obchodovaním s emisiami, budú využité na podporu nízkouhlíkových technológií, či reformu existujúcich daní“. Správa konštatuje, že zmierňovanie zmien bude mať negatívny dopad na HDP krajiny v prípade, že nebude spojené s dostatočnými investíciami do infraštruktúry a technológií, ako aj reformou daní a štruktúry trhu.

V prípade správnej politiky by obmedzenie rastu globálnej teploty pod 2 stupne Celzia podľa správy stálo len 0,12% globálneho ročného HDP.

  • Doprava

Trochu menej optimistickým tónom správa konštatuje, že napriek viacerým možnostiam redukcie emisií v doprave, „snahy môžu byť anulované rastom sektora“. Rast leteckej dopravy a využívania osobných automobilov tak prakticky neguje zvyšovanie palivovej efektívnosti motorov, potenciál biopalív nie je stále dostatočne veľký.

Obmedzovanie klimatických zmien v doprave musí byť spojené s inými opatreniami, pretože redukcia emisií z dopravných prostriedkov „je často pozitívom spojeným s riešením dopravnej hustoty, kvality vzduchu a energetickej bezpečnosti“.

  • Investície do energetickej infraštruktúry

Zvyšovanie kvality energetickej a inej infraštruktúry je vo všeobecnosti považované za podstatný faktor obmedzovania klimatických zmien. Pri niektorých zlepšeniach sa však efekty dostavia až po desaťročiach. V tomto zmysle správa poznamenáva, že je „často z pohľadu nákladov efektívnejšie investovať do zlepšovania efektívnosti konečného využívania energie, než do zvyšovania dodávok energie pokrývajúcich dopyt“.

  • Nástroje politiky

Správa predstavuje zmiešaný obraz prínosov nástrojov politiky – pri všetkých existujú výhody a nevýhody. Štandardy a regulácie môžu napríklad priniesť istotu pokiaľ ide o úroveň emisií, no „nemusia podporovať inovácie a pokrokovejšie technológie“.

  • Zmeny životného štýlu

Medzi dôležitými faktormi zmierňovania klimatických zmien správa spomína aj zmeny individuálneho životného štýlu.

Pozície

Komisár pre životné prostredie Stavros Dimas vyzdvihol závery IPCC ako plne podporujúce „názory EÚ, že rozvinuté krajiny musia do roku 2020 znížiť emisie o 30% oproti úrovni z roku 1990“ – čo je záväzok, ktorý si Únia jednostranne stanovila v marci 2007.

Catherine Pearce, ktorá vedie kampaň boja proti klimatickým zmenám v organizácii Priatelia Zeme, verí, že správa IPCC predstavuje „ďalší jasný dôkaz, ktorý by mal vlády priniesť k bezodkladnému konaniu“. Podľa organizácie je okrem technologických inovácií potrebné „široké spektrum opatrení, vrátane zmien v životnom štýle a neudržateľnej spotrebe v bohatých, rozvinutých krajinách“.

Správu privítal aj európsky atómový sektor. FORATOM, organizácia zastupujúca sektor, privítal zaradenie jadrovej energie do energetického mixu odporúčaného pre obmedzenie emisií skleníkových plynov.

Kritickejšie sa k správe postavili Zelení v Európskom parlamente, podľa ktorých je „príliš konzervatívna vo svojich zisteniach“ a neberie do úvahy „potrebné zmeny životného štýlu“.

Silná kritika prišla aj od niekoľkých medzinárodných organizácií, vrátane Biofuel či Global Forest Coalition. Dôvodom sú odporúčania správy „pre široké rozšírenie biopalív z monokultúr, vrátane geneticky modifikovaných rastlín, hoci je rozširovanie monokultúr hlavnou silou za ničením dažďových pralesov a iných pohlcovačov a rezervoárov uhlíka, čím urýchľujú klimatické zmeny“.

REKLAMA

REKLAMA