Ministerská večera o jadrovej energii a obnoviteľných zdrojoch

Ministri EÚ na večeri venovanej európskemu energetickému mixu diskutovali o dlhodobých cieľoch súvisiacich s obnoviteľnými zdrojmi energií. Témou bol aj príspevok jadrových technológií k redukcii klimatických zmien.

Pozadie 

Na večeri 22. novembra si zástupcovia Komisie vypočuli názory členských krajín na to, akým spôsobom  by sa EÚ mala angažovať pri rozhodovaní jednotlivých štátov o ich národných energetických mixoch. Komisia bude tieto názory vyhodnocovať.

Účelom debaty bolo aj prispieť  k strategickému energetickému prehľadu, ktorý Komisia predstaví 10. januára. Prehľad vyhodnotí podiel, akým  každý  energetický zdroj prispieva k dosiahnutiu cieľov EÚ – udržateľnosť, konkurencieschopnosť a bezpečnosť dodávok.

Otázky

Lídri sa na Európskom summite v marci 2006 zhodli, že európska energetická politika by nemala zasahovať do národnej suverenity pri voľbe energetického mixu– podiely jadrovej energie, obnoviteľných zdrojov, uhlia a pod. .

Avšak scenáre načrtnuté v prehľade apelujú na členské štáty, aby brali do úvahy obmedzenia EÚ pri zostavovaní svojho energetického mixu. Týka sa to hlavne nasledovných oblastí:

  • či sú vybrané zdroje energií nízko-uhlíkové a či prispievajú k cieľom EÚ v rámci Kjótskeho protokolu
  • či môžu, alebo nemôžu byť produkované na miestnej úrovni a  či pomôžu znížiť závislosť EÚ na dovoze zdrojov energií

Bol dosiahnutý konsenzus, bez spomenutia konkrétnych technológií, že členské štáty by mali uprednostňovať také zdroje, ktoré prispievajú k energetickej nezávislosti a produkujú čo najmenej uhlíkových emisií. Toto v podstate dláždi cestu jadrovej energetike, ktorej využívanie zvažujú viaceré štáty.

Čo sa týka obnoviteľných zdrojov energií, diplomati hovoria, že nový dlhodobý cieľ EÚ – rok 2020, musí byť podporený ministrami. To by investorom poskytlo dodatočný čas, v porovnaní so závermi marcového summitu, na ktorom bol predstavený cieľ zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na 15% do roku 2015. Súčasný cieľ, stanovený v smernici EÚ je dosiahnuť 12%-ný podiel do roku 2010.

Avšak stále zostáva nezodpovedaná otázka, ako by mali byť ciele definované a do akej miery by mali byť záväzné. Individuálne ciele týkajúce sa slnečnej, alebo veternej energie nemajú, podľa diplomatov, medzi členskými štátmi zatiaľ dostatočnú podporu.

Nové ciele budú včlenené do “cestovnej mapy” (road map) pre obnoviteľné zdroje  energií, ktorá bude predstavená v januári.

Ministri na večeri 22. novembra diskutovali aj o  “Akčnom pláne Európskej komisie  pre energetickú efektívnosť“. Dohoda sa musí dosiahnuť týchto oblastiach:

  • zlepšenie implementácie existujúcej legislatívy (eco-dizajn elektrických prístrojov a štandardy energetickej úspornosti v budovách) a tiež podpora nových štandardov pri označovaní energetickej náročnosti produktov
  • nárast energetických úspor v doprave, vrátane opatrení na podporu ekologického riadenia
  • správanie spotrebiteľov
  • inovácia a technológie
  • Situácia na Slovensku

Na celkovej spotrebe elektriny v SR sa “zelená elektrina” podieľa cca. 14%
Ministerstvo hospodárstva SR

Podľa Stratégie vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie v SR (spracovanej na Ministerstve hospodárstva SR),  je nutné diverzifikovať energetické zdroje, znížiť emisie škodlivín uvoľňovaných do ovzdušia a znížiť celkovú energetickú náročnosť slovenského hospodárstva. Základnou prioritou je zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) pri výrobe elektrickej energie a tepla. SR to pomôže priblížiť sa k cieľom stanoveným v Kjótskom protokole.

V rokoch  2002 – 2004 boli na výrobu elektrickej energie z OZE najviac využívané veľké vodné elektrárne (90% celkovej elektrickej energie z OZE). Druhým v poradí OZE je biomasa. Podiel elektriny vyrobenej vo veterných elektrárňach a využívaním bioplynu je minimálny. Na celkovej spotrebe elektriny v SR sa “zelená elektrina” podieľa cca. 14%.

Podľa Stratégie bránia vyššiemu využitiu OZE v SR rôzne druhý bariér. Sú to napr.:

  • v prípade slnečnej energie:  vyššie investičné náklady, nízka účinnosť premeny slnečnej energie na elektrickú, nízka schopnosť akumulácie tepla
  • v prípade geotermálnej energie: nízka výdatnosť vrtov, nízka teplota geotermálnej vody, vysoké investičné náklady, nedostatočný rozvoj technológií
  • v prípade biomasy: chýbajúca podpora štátu pri prechode na vykurovanie biomasou, nedôvera k nových technológiám ( napr. vykurovanie peletami, využitie drevných štiepok), nedostatok informácií
  • v prípade bioplynu: nedostatočné skúsenosti s výstavbou a prevádzkovaním bioplynových staníc a nerozvinutý trh dodávateľov technológií
  • v prípade vodnej energie: vysoké investičné náklady a vysoká doba návratnosti, ekologické obmedzenia
  • v prípade veternej energie: silná závislosť od veterných klimatických podmienok, neznalosť dopadov vysokého podielu  výroby elektrickej energie na fluktuácie v energetickej sieti

Všeobecnými bariérami pre všetky druhy OZE sú aj nedostatočná podpora štátu pre využitie OZE, nevyriešený prístup energie z OZE do klasických rozvodných sietí, nedostatočná informovanosť obyvateľov o možnostiach vyžitia OZE, a pod… 

  • Riešenia

Ministerstvo hospodárstva navrhuje vicero legislatívnych opatrení na odstránenie problémov:

  • povinnosť pre distribučné spoločnosti prednostne nakupovať elektrinu vyrobenú z OZE,
  • garancia pevných výkupných cien energií z OZE (napr. ČR , Maďarsko majú 15 rokov, Rakúsko 13 rokov, Nemecko, Španielsko a Taliansko až 20 rokov),
  • umožniť výrobcom energie z OZE prednostný vstup do rozvodných sústav,
  • stanoviť minimálne ceny pre jednotlivé druhy OZE.

Na popularizáciu využitia slnečnej energie na výrobu tepla a elektrickej energie bude predstavený program “Slnko do škôl”.

Plánuje sa aj zavedenie úverovej linky, ktorá bude financovaná z prostriedkov Medzinárodného fondu na podporu odstavenia elektrárne Bohunice (BIDSF). Tento fond je riadený Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBRD). Úverová linka bude slúžiť na poskytovanie úverov oprávneným žiadateľom v súkromnom sektore ( priemysel, domácnosti, bytové družstvá,…) na financovanie projektov energetickej efektívnosti  a malých projektov v oblasti OZE.

Zo štrukturálnych fondov bude  možné v období 2007-2013 OZE podporovať cez operačný program Konkurencieschopnosť, ktorý bude zameraný na zvyšovanie energetickej efektívnosti. Vo vzťahu k verejnému sektoru sa podpora bude orientovať hlavne na využitie biomasy a slnečnej energie.

 
Pozície:

Podľa ministra hospodárstva SR Ľ. Jahnátka sú na Slovensku hlavne podmienky na využitie bioplynu v kogeneračných jednotkách, malé vodné elektrárne, spaľovanie biomasy. Podmienky na využitie veterných elektrární sú u nás relatívne obmedzené. Biomasa sa v najbližšom období bude spaľovať ešte v kombinácii s klasickými palivami v tepelných elektrárňach. Do roku 2015 by výroba elektrickej energie z OZE mala dosiahnuť 2 300 GWh, čo by v podstate nahradilo jeden blok V1 JE Jaslovské Bohunice.  

Poslanec EP V. Maňka: “Využívaniu OZE prikladám veľký význam, zvlášť v súčasnosti, pri neistej situácii na trhu s uhľovodíkovými palivami (ropa, plyn) a pri ich neustále rastúcich cenách. Podstatné je samozrejme aj ekologické hľadisko. Vo Zvolene sme spracovali Koncepciu energetiky mesta Zvolen a následne sme technologicky prebudovali tepláreň, na využívanie biomasy. Financie sme získali zo štrukturálnych fondov EÚ a zo štátnej podpory, celkovo vo výške takmer 500 mil. korún. Prvý kotol bude spustený začiatkom roku 2007 a druhý v roku 2008. Tento projekt je dobrým príkladom, ako sa dajú európske trendy aplikovať v našich podmienkach.

REKLAMA

REKLAMA