Je EÚ pripravená riešiť veľký bankrot?

Víkendové stretnutie európskych ministrov financií v Nice odhalilo, že EÚ nemá dosť nástrojov na prechádzanie či riešenie podobných katastrof, aké sa stali na americkom finančnom trhu dvom najväčším svetovým investičným bankám.

Cez víkend sme boli svedkom ďalšieho zhoršovania finančnej krízy v USA. Bankrot oznámil jeden zo symbolov Wall Street, investičná banka Lehman Brothers. Ďalšia gigantická investičná banka, Merill Lynch, predišla podobnému osudu len prekvapivou dohodou o svojom predaju Bank of America.

Vývoj nazvali médiá „tektonickým posunom“ na globálnych finančných trhoch. Európski ministri financií tak boli ešte pod väčším tlakom, aby na sobotňajšom neformálnom stretnutí v Nice (13. september) našli nástroje koordinovanejšieho dohľadu nad podobne silnými európskymi nadnárodnými skupinami, ako AXA, či Unicredit.

No jediným konkrétnym výsledkom bol sľub, že sa do roku 2012 zavedenie harmonizovaný systém informovania pre nadnárodné spoločnosti. Bankám a poisťovniam pôsobiacim vo viacerých krajinách to umožní predkladať národným orgánom dohľadu spoločné, jednoduchšie finančné správy.

Otázky ako bude dohľad konkrétne prebiehať a ako sa v prípade krízy rozdelia náklady však ostali nezodpovedané.

Na stretnutí v Nice predložila francúzska ministerka financií Christine Lagarde dokument navrhujúci integrovaný dohľad postavený na kolegiálnej spolupráci národných orgánov.

Podľa návrhu vypracovaného v spolupráci s Komisiou by bola každá finančná skupina s cezhraničnou dimenziou monitorovaná ad hoc kolégiom supervízorov, vytvorenou zo zástupcov orgánov krajín, v ktorých skupina pôsobí. V rámci kolégia by mal supervízor z domácej krajiny finančnej skupiny najviac právomocí, nakoľko má poznať najlepšie celkové finančné aktivity a riziká nadnárodnej spoločnosti.

Lagarde po stretnutí vyhlásila: „Našli sme základ jednotného dohľadu. Posunuli sme sa dnes k integrovanejšej Európe.“ No ďalší predstavitelia boli opatrnejší a hovorili len o „zmierlivej nálade“ medzi ministrami.

Viacero členských krajín stále váha s konkrétnou podporou integrovanejšieho dohľadu. Tie, ktoré sú materskou krajinou iba malého množstva nadnárodných finančných spoločností, či dokonca žiadnej, sa obávajú, že by poklesol vplyv ich národných inštitúcií. Krajiny strednej a východnej Európy sa boja, že stratia kontrolu nad finančnými aktivitami na ich území.

Nejasná je stále aj konkrétna procedúra zdieľania moci medzi národnými inštitúciami. EÚ čakajú dlhé vyjednávania o dvoch kľúčových dokumentoch: Smernici o kapitálových požiadavkách pre bankový sektor a Smernica solventnosť II pre poisťovne.

Úplne bola vylúčená myšlienka jednotného európskeho supervízora. Lagarde cez víkend zdôraznila, že integrovanejší dohľad v EÚ nemusí znamenať potrebu centralizovaného úradu.

Faktom však je, že jednotný orgán dohľadu – ktorým by mohla veľmi dobre byť Európska centrálna banka – by pomohol vyhnúť sa komplexnému rozhodovaciemu procesu nevyhnutnému pri monitoringu kolégiami. V konečnom dôsledku by tiež umožnil zdieľať náklady v prípade, že bude európskej nadnárodnej finančnej spoločnosti hroziť bankrot.

REKLAMA

REKLAMA