Jesenná ekonomická prognóza: Komisia potvrdila postupné oživenie

Európska ekonomika po prepade v prvom štvrťroku v druhom kvartáli začala opäť rásť, pričom hospodárske oživenie by malo postupne zrýchliť. Potvrdila to vo svojej jesennej hospodárskej prognóze Európska komisia.

Komisia odhaduje, že výkon ekonomiky eurozóny sa tento rok celkovo zníži o 0,4 % a v prípade EÚ bude stagnovať. V roku 2014 už v bloku s eurom očakáva rast na úrovni 1,1 % a 1,4 % v celej EÚ. Rast v oboch blokoch by mal pokračovať aj v roku 2015 o 1,7 % respektíve o 1,9 %.

V prípade eurozóny ide o mierne horšiu predpoveď v porovnaní s májovou, keď Komisia bloku s eurom budúci rok prorokovala expanziu na úrovni 1,2 %.

Komisia zdôraznila, že eurozóna už má recesiu za sebou od druhého štvrťroka a miera oživenia bude pomaly z kvartálu na kvartál zrýchľovať.

„Pribúdajú signály, že európska ekonomika dosiahla bod obratu,“ konštatoval komisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn. „Je však ešte príliš skoro ohlasovať víťazstvo, nezamestnanosť ostáva na neprijateľne vysokej úrovni,“ dodal a zároveň vyzval členské krajiny, aby pokračovali v reformách. „Fiškálna konsolidácia a štrukturálne reformy vykonávané v Európe, vytvorili základ pre obnovu,“ poukázal.

Podľa jeho slov je povzbudzujúci rast dôvery v zraniteľných krajinách ako Grécko, Portugalsko, Španielsko či Taliansko. Nezamestnanosť v Španielsku a Grécku sa však bude ďalej pohybovať nad hranicou 25 %. Grécko by sa však malo v roku 2014 opäť vrátiť k rastu, ktorý by malo ťahať silné oživenie v cestovnom ruchu.

Komisia zároveň upozornila Francúzsko a Španielsko, že ak neprijmú ďalšie opatrenia, nepodarí sa im naplniť rozpočtové ciele. Paríž podľa nej v roku 2015 pri súčasnom stave nedosiahne 3-percentný deficit, ale na úrovni 3,7 %.

Španielsku Komisia tento rok predpovedá schodok v rozpočte vo výške 6,8 % HDP, ktorý  budúci rok klesne na 5,9 %, ale v roku 2015 znova stúpne na 6,6 % a až v nasledujúcom roku 2016 sa ho podarí stlačiť na 3 % HDP.

Pozitívny výhľad pre Slovensko

Rast slovenskej ekonomiky bude tento rok na úrovni 0,9 %, čím sa krajina zaraďuje na štvrté miesto v eurozóne a desiate v celej EÚ. Pozitívne vyhliadky Slovensko podľa Komisie čakajú aj v rokoch 2014 a 2015.

Rast HDP by mal v roku 2014 dosiahnuť 2,1 % (3. najlepšie miesto v eurozóne, 7. v EÚ) a v roku 2015 sa zrýchli na 2,9 % (3. pozícia v eurozóne, 5. v EÚ).

Pod tohoročný rast sa podľa Komisie podpísal aj nárast domácej spotreby, ťahúňom ekonomiky však bol najmä export, keď sa vývoz tovarov a služieb medziročne zvýšil o 4,6 %. Situácii pomohla aj stabilizácia investičných tokov, ku ktorej došlo najmä v druhom polroku a slabé inflačné tlaky, ktoré by podľa údajov EK nemali narastať ani v nasledujúcich dvoch rokoch.

Mierne by v najbližších rokoch mala klesať aj nezamestnanosť. V tomto roku sa očakáva na úrovni 13,9 %, na budúci rok by mala potom klesnúť na 13,7 % a v roku 2015 na 13,3 %.

Komisia spresnila, že väčšina z konsolidačných opatrení pre rok 2013 bola zahrnutá do rozpočtu na obdobie 2013-15 a sústreďuje sa na strane príjmov. Všimla si, že boli zavedené dodatočné opatrenia v priebehu tohto roka ako reakcia vlády na výpadky príjmov.

EK tohtoročný deficit výdavkov odhaduje na 3 % HDP, čo je okolo 1,5 percentuálneho bodu menej ako v roku 2012. To bolo možné dosiahnuť okrem iného aj prostredníctvom jednorazových opatrení na strane príjmov.

Komisia uvádza, že vláda SR v období 2014-16 očakáva zlepšenie stavu verejných financií, čo chce dosiahnuť vďaka dodatočnými príjmami. Tie by mali byť generované odkladom vyplatenia dividend a predĺžením doby odvodov pre spoločnosti pôsobiace v regulovanom prostredí, ktorá mala vypršať v roku 2013. Okrem toho vláda chce zaviesť minimálnu paušálnu daň z príjmov právnických osôb, čo má byť sprevádzané znížením sadzby dane z príjmu z 23 % na 22 %. EK očakáva, že tieto opatrenia povedú k zvýšeniu daňových príjmov.

Kritická časť prognózy EK sa týka oblasti verejných úspor, ktoré vláda chce dosiahnuť znižovaním výdavkov v oblasti zdravotníctva a reformy verejnej správy. Komisii chýbajú detaily o tom ako chce vláda zabrániť opakovanému hromadeniu dlhov nemocníc a hovorí aj o implementačných rizikách pokiaľ ide o reformu verejného sektora. Nepredpokladá teda, že tieto opatrenia budú mať vládou predpokladaný vplyv na verejné financie.

Prognózy v oblasti bežného účtu platobnej bilancie naznačujú pretrvávanie prebytku. Ak v roku 2012 bežný účet predstavoval 1,6 % HDP, tohto roku by to malo byť už 4,3 %, rovnako ako aj na budúci rok a v roku 2015 by bežný účet platobnej bilancie mal dosiahnuť 5,4 % HDP.

EK skonštatovala, že v prípade SR sú riziká ekonomickej prognózy celkovo vyvážené. Hrozba spomalenia pochádza najmä z možného oneskorenia realizácie veľkých infraštruktúrnych projektov. Na druhej strane môže pozitívne prekvapiť pokračujúce oživovanie súkromnej spotreby, ktoré sa môže ukázať ako stabilné a tiež mierne oživenie stavebníctva v roku 2014, ktoré za posledných sedem rokov zaznamenávalo prepad činnosti.

(EurActiv/TASR/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA