Juncker: Nerobte paniku, nenapodobujte USA, Európa nie je v recesii

Európa by nemala v boji proti finančnej kríze napodobňovať USA. Fiškálne stimuly pre naštartovanie rastu nefungujú a treba sa mať na pozore pred infláciou, povedal luxemburský premiér a predseda euroskupiny Jean-Claude Juncker.

Jean-Claude Juncker
Jean-Claude Juncker, Zdroj: Rada, Luxemburské predsedníctvo

Neschopnosť veľkého množstva nízko bonitných dlžníkov splácať hypotéky za svoje domy, ktorých hodnota nekryla výšku pôžičky, rozpútala v auguste 2007 krízu na hypotekárnom trhu. Tá sa postupne rozšírila aj na ďalšie segmenty finančných služieb. Situácia sa stala postupne kritická, viaceré vlajkové lode Wall Street sa dostali do problémov a americkú ekonomiku postihla recesia.

Európa bola zasiahnutá menej, napriek tomu musela Komisia znížiť mieru očakávaného rastu v EÚ na 1,4% oproti 2% odhadovaným v apríli (pre eurozónu je to 1,3% z pôvodných 1,7%). Ekonomické problémy prichádzajú v politicky nevhodnom čase – EÚ zápasí s tým, ako posunúť inštitucionálnu reformu po odmietnutí Lisabonskej zmluvy v Írsku.

Problémy, nie recesia

Napriek nepokoju na finančných trhoch si Juncker, ktorý bol nedávno tretí krát zvolený za predsedu Euroskupiny, nemyslí že je Európa v recesii. „Nemyslím si, že eurozóna stojí na okraji temnej priepasti recesie. Povedal by som, že máme technickú recesiu, keďže dva trimestre za sebou charakterizuje negatívny rast. No napriek tomu, ročný rast 1,3%, aj keď nie je robustný, pomôže nám uniknúť pred nebezpečenstvom recesie“, vyhlásil na podujatí „Oživenie rastu v eurozóne“, organizovanom think-tankom European Policy Centre (EPC).

Podľa neho si nemecká ekonomika stále vedie dobre, s odhadovaným ročným rastom 1,6-1,8%. V ďalších krajinách zas na krízu dobre reagujú trhy práce.

„Našou hlavnou obavou je inflácia“, tvrdí Juncker. Hoci hlavným nástrojom jej kontroly je ECB, poukázal aj na zodpovednosť vlád a sociálnych partnerov. Negatívne sa vyjadril najmä o tých krajinách, ktoré v reakcii na vyššie ceny energií modifikovali svoje fiškálne politiky napriek tomu, že sľúbili že to neurobia.

USA nie sú modelom

Balíky fiškálnych stimulov a záchranné operácie nie sú podľa Junckera pre Európu riešením. Napriek tomu, že ich vláda na druhom brehu Atlantiku často používa.

„Často sa ma pýtajú, prečo Európa nereaguje (na finančnú krízu) spôsobom, ako Spojené štáty: prečo nezačnete plánovať konjunkturálny štart v Európe, napodobňujúc, čo urobila svojimi fiškálnymi balíkmi americká administratíva? No my sme sa rozhodli, že takýto plán nezačneme.“ Podľa Junckera predchádzajúce skúsenosti v Európe dokazujú, že výsledkom je len vyšší deficit, rast verejného dlhu, a zvyšovanie daní – ukázalo sa to najmä v Nemecku v 70. rokoch. „Nebudeme opakovať tie isté chyby“, zdôraznil. Úspech neočakáva ani pri fiškálnych balíkoch v USA.

Namiesto toho by mala EÚ trvať na svojej tradičnej politike finančnej konsolidácie, udržania inflácie a znižovania deficitov. „Nemeňte politiku, nerobte paniku.“ Krajiny, ktoré splnili svoje priebežné ciele finančnej konsolidácie majú podľa neho „dostatočný manévrovací priestor, aby zvládli konjunktúru“.

Varoval však krajiny, ktoré boli v predchádzajúcich „lepších časoch“ menej úspešné vo fiškálnej konsolidácii, pretože teraz sa len zvýši tlak na ich dlh.

„je potrebné urobiť všetko na posilnenie rastového potenciálu“, zdôraznil a dodal, že Lisabonská agenda pre rast a pracovné miesta ostáva naďalej relevantná. Lídrov predovšetkým vyzval, aby venovali viac pozornosti téme demografických zmien a zdôraznil, že Európa musí byť otvorenejšia migrantom.

Jednotné zastúpenie EÚ v MMF?

Podľa Junckera by bola Európa schopnejšia reagovať na finančné krízy, ak by odpovedala koordinovane. Žoviálne poznamenal, že blok potrebuje aj jednotné zastúpenie v Medzinárodnom menovom fonde, ktorý na globálny finančný systém dohliada.

„Ako šéf Euroskupiny sedím v treťom rade, niekde za sedadlom belgického ministra, ktorý reprezentuje entitu, ktorej súčasťou je aj Luxembursko. Pozorne sledujem Didiera Reyndersa aby som si všimol, kedy sa na chvíľu postaví, a mohol som rýchlo skočiť na prázdne miesto a niečo povedať. To nie je veľmi seriózne a vyžaduje si to gymnastické cviky, ktoré už nezvládam. Preto chcem, aby mala Eurozóna jednotné zastúpenie, čo bude logicky znamenať, že reprezentácia Nemecka, Fínska či Belgicka zmizne.“ Hoci priznal, že „to bezpochyby otrasie národným egom tých, ktorí svojimi vlajkami a váhou okupujú miesta v súčasnosti“, trval na tom, že jediné miesto „musí byť moje a len moje“.

Hoci bola forma Juckerovho prejavu „polovážna“, obsah je vážnou otázkou európskej politiky. Luxemburský premiér naznačil, že je sklamaný z neochoty francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho plniť predvolebný sľub a žiadať jednotné zastúpenie EÚ v MMF. Názor zmenili podľa neho aj ďalší lídri a dnes si chcú podržať národné zastúpenie.

REKLAMA

REKLAMA