Junckerov balík: zelená kritika slovenských projektov

Veľká časť projektov, ktoré by potenciálne chcelo Slovensko financovať z 315-miliardového investičného balíčka Európskej komisie, nesplní svoj účel a mnohé môžu mať negatívny vplyv na životné prostredie. Tvrdí to Zelená koalícia mimovládnych organizácií v reakcii na minulý týždeň zverejnený slovenský zoznam projektov.

Peniaze z tzv. Junckerovho balíka majú podporiť rast a zamestnanosť v Európskej únii (EÚ) prostredníctvom prvontnej podpory vybraných investičných projektoc. 

„Už pri prvom pohľade na slovenský zoznam projektov je jasné, že ich prínos k rastu a zamestnanosti bude v mnohých prípadoch otázny a životné prostredie bude zrejme hlavným porazeným. Obavy tiež vzbudzuje spôsob výberu projektov – bol nielen netransparentný, ale chýbala aj akékoľvek verejná diskusia o tom, na čo by tieto peniaze mohli byť na Slovensku využité,“ upozornil výkonný riaditeľ Priateľov Zeme-CEPA Miroslav Mojžiš.

Európska komisia každú členskú krajinu požiadala o zoznam možných projektov s vopred stanovenými kritériami. Vyberať spomedzi nich ešte len bude nezávislý panel, pričom pre jednotlivé krajiny neexistuje garancia pokiaľ ide o počet schválených projektov.

Podľa podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča bude rozhodovať výlučne kvalita, inak projekty nebudú schopné generovať dodatočné súkromné investície. Tie sa očkávajú v pomere 1:15. 

Miroslav Mojižiš za rozporuplné označil zaradenie do zoznamu potenciálnych slovenských investičných projektov podporu pre veľké firmy, ako sú US Steel, Slovnaft a Duslo Šaľa, ktoré majú chcieť na investície spolu takmer 3,3 miliardy eur.

„Je neprijateľné podporovať z verejných zdrojov ekonomicky vysoko návratné investície veľkých korporácií. Ak by veľké súkromné firmy získali takúto verejnú podporu, boli by ďalej zvýhodňované na úkor malých podnikateľov či samospráv,“ domnieva sa Mojžiš.

Nepáči sa mu tiež, že do zoznamu sa dostali „mamutí“ projekt Vážska vodná cesta a kontroverzné projekty ako ropovod Bratislava – Schwechat či diskutovaný úsek diaľnice D1 Turany – Hubová. Presunuté doň boli podľa neho aj projekty, ktoré z pádnych dôvodov odmietla financovať Európska komisia z eurofondov, ako napríklad vodné dielo Slatinka.

Zelená koalícia vyzýva zástupcov Slovenska, aby na štvrtkovom (18.12.) zasadnutí Európskej rady podporili iba také nastavenie investičného balíka, ktoré nasmeruje podporu predovšetkým do verejného sektora, malým a stredným podnikateľom a ktoré umožní efektívnu kontrolu všetkých podporených projektov. Zároveň je presvedčená, že podporené projekty nesmú v rozpore s legislatívou EÚ poškodzovať životné prostredie.

„Participácia v zásobníku projektov ešte neznamená, že projekt ako taký bude financovaný. Keďže sme na samotnom začiatku, je predčasné robiť akékoľvek uzávery, odhady dosahov,“ reagoval pre TASR šéf komunikácie Ministerstva financií (MF) SR Martin Šanta.

„Junckerov investičný balík môže pomôcť riešiť a vyriešiť niektoré problémy, ale nie všetky. Je preto potrebné, aby implementácia reforiem a ozdravovanie verejných financií naďalej pokračovali,“ dodal.

Zoznam projektov na európskej úrovni bol predstavený 9. decembra. V predbežnom zásobníku je približne 2000 projektov v súhrnnej hodnote 1,3 bilióna eur. Výber bude mať na starosti porota nezávislých odborníkov, ktorá posúdi európsky rozmer prihlásených projektov a ich ekonomickú životaschopnosť.

Štátny tajomník MF SR Vazil Hudák minulý týždeň vyčíslil, že národnej pracovnej skupine zloženej zo zástupcov rezortov financií, dopravy, hospodárstva, životného prostredia, súkromnej sféry či samospráv sa podarilo zozbierať vyše 120 projektov v celkovom objeme zhruba 30 miliárd eur. Všetky majú hodnotu nad 100 miliónov eur a musia byť realizovateľné v rokoch 2015 až 2017.

 EurActiv.sk/TASR

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA