Kažimír prezentoval v Bruseli svoju predstavu o eurozóne

Zahŕňa fiškálnu kapacitu, možnosť krajiny vyhlásiť platobnú nechopnosť, bankovú úniu a spločnú emisiu dlhu.

Minister financií Peter Kažimír vo svojom prejave pre bruselský think-tank Bruegel načrtol svoju predstavu o budúcnosti fiškálnej únie.

Pragmatický optimista

Pre budúcnosť Európy podľa neho iná alternatíva ako európska integrácia neexistuje. „Nemôžem si pomôcť, som pragmatický optimista. Som hlboko presvedčený, že integrovaná Európa je správna a jediná cesta pre budúcnosť Európy,” povedal na úvod minister.

Dôkladné zmeny v súčasnej architektúre eurozóny sú ale nutné. „Potrebuje eurozóna takúto hlbokú reformu? Moja odpoveď je jednoduchá – áno,“ pokračoval.

 

 

Čo znamenajú nemecké voľby pre eurozónu

Fiškálna kapacita – liek na choroby systému

Podľa ministra kríza odhalila všetky slabosti a chyby v systéme. Dočasné riešenia však nie sú dostatočné, preto je reforma eurozóny nevyhnutná.

Ako riešenie navrhuje vybudovanie fiškálnej kapacity eurozóny. Fiškálna kapacita sa niekedy pre zjednodušenie nazýva aj spoločný rozpočet eurozóny, može mať však viacero podôb. Jednu z nich presadzovalo Slovensko počas svojho predsendíctva v Rade EÚ a bola ňou spoločná európska schéma poistenia v nezamestnanosti.

„Fiškálna kapacita by mala pomôcť predchádzať ekonomickým šokom ako aj ich prerastaniu do katastrofy,“ dodal Peter Kažimír.

Je podľa neho jasné, že takýto fiškálny nástroj nie je možný bez fiškálnej disciplíny. Zamýšľa sa však ako túto disciplínu zabezpečiť.

Obáva sa, že prísnejšie vynucovanie rozpočtových pravidiel z centrálnej úrovne by mohlo viesť k novým protieurópskym náladám. Automatické sankcie by vyžadovali, aby boli pravidlá dokonalé pre každú krajinu v každej situácii, čo je utópia, vyratúva ťažkosti s reformou Paktu rastu a stability.

Slovensko patrilo medzi krajiny, ktoré kritizovali Európsku komisiu za flexibilný prístup pri uplatňovaní rozpočtových pravidiel, napríklad v prípade Francúzska.

Koniec eurovalu?

Kažimír naznačil, že reforma eurozóny by mohla zahŕňať možnosť vyhlásiť platobnú neschopnosti pre krajiny, čo by malo viac motivovať vlády k dodržiavaniu fiškálnej disciplíny. Znamenalo by to, že by sa upustilo od záchranných programov (no bail-out rule).

Táto možnosť by si podľa neho vyžadovala plne funkčnú bankovú úniu. Dokončenie bankovej únie si podľa Kažimíra bude vyžadovať tiež vytvorenie systému ochrany vkladov a podporu Jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií (SRM).

„V opačnom prípade by insolvencia členských štátov mohla ohroziť národný bankový systém – a následne aj položiť finančný systém zvyšku eurozóny,“ povedal šéf rezortu financií.

Kažimír si vie predstaviť aj vytvorenie tzv. Európskeho bezpečného aktíva – nástroja pre emisiu spoločného dlhu.

“Máme na stole návrhy vytvorenia bezpečného aktíva bez mutualizácie dlhu prostredníctvom finančného inžinierstva. Detaily sú dosť ezoterické aj pre ministra financií, preto nebudem zachádzať do detailov. Ale verím, že vďaka všetkým chytrým hlavám, ktorými disponujeme, je Európske bezpečné aktívum reálne,” doplnil Kažimír.

O stabilizačnom potenciáli európskeho bezpečného aktíva hovoril tento týždeň aj eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Pierre Moscovici.

 

Európska ochrana vkladov: Komisia navrhla tretí, sporný pilier bankovej únie

Minister je rád, že sa nepotvrdili všeobecné obavy z nárastu populizmu v Európe. „Naopak, otvorili sa dvere pre mnohé príležitosti, prebudil sa európsky duch a zdvihla sa nová vlna energie, ktorá posúva veci dopredu.“

Peter Kažimír sa tak v širšej diskusii o budúcnosti jednotnej meny pridal na stranu Francúzska a Nemecka, teda krajín, ktoré presadzujú tesnejšiu integráciu eurozóny.

O slovenskom ministrovi sa hovorí ako aj o možnom nástupcovi Jeroena Dijsselbloema, predsedu Euroskupiny – neformálneho orgánu, v ktorom ministri financií krajín eurozóny na pravidelných zasadanutiach riešia záležitosti týkajúce sa spoločnej meny.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA