Klimatické ciele do roku 2020

Návrh Komisie na redukciu produkcie skleníkových plynov o 20% do roku 2020 by mal byť prijatý Radou ministrov životného prostredia 20. februára 2007. Schválenie cieľov sa očakáva aj napriek nesúhlasnému postoju Maďarska a Poľska.

emisie priemysel 2
Zdroj: www.creativecommons.org

Krátka správa

Ministri životného prostredia EÚ-27 zrejme prijmú návrh Komisie z 10. januára 2007. Ak bude rozhodnutie schválené, EÚ sa unilaterálne zaviaže do roku 2020 znížiť produkciu CO2 a iných plynov spôsobujúcich globálne otepľovanie o 20% oproti roku 1990. Rok 1990 je referenčným bodom Kjótskeho protokolu.

Aj keď sa rozhodnutia Rady tradične prijímajú jednomyseľne, Maďarsko a Poľsko zrejme nebudú s výsledkom spokojné. Obe krajiny namietajú voči zaväzujúcemu charakteru spomenutých cieľov.

Rozhodnutie ministrov bude prezentované lídrom krajín EÚ na summite, ktorý sa uskutoční 8.-9. marca 2007 v Bruseli. Po jarnom summite by mal začať formálny legislatívny proces.

Podľa vyjadrenia bruselských úradov z 19. februára, väčšina krajín EÚ-27 bola údajne naklonená aj ambicióznejšiemu cieľu, a to usilovať sa až o  30%-nú unilaterálnu redukciu v prípade, že by sa všetky rozvinuté krajiny sveta, vrátane USA, zaviazali aspoň k nejakej redukcii tvorby skleníkových plynov. Švédsko a Dánsko by boli ochotné tento ambiciózny plán schváliť aj v zaväzujúcej podobe, avšak nenašli medzi ostatnými členskými krajinami podporu. Nateraz jedinou inštitúciou, ktorá 30% redukciu odporučila, je Európsky parlament.

Ministri EÚ budú taktiež diskutovať o problematike zdieľania bremena redukcie CO2. Každá krajina by sa mala podľa vlastných možností zapojiť do tejto novej iniciatívy takým dielom, aby EÚ ako celok svoj cieľ naplnila.

Europoslanec Ján Hudacký (EPP-ED) na margo klimatických a energetických plánov EÚ povedal: „Všetci vieme, že je čas konať, pretože situácia je vážna. V mnohých oblastiach energetiky je naozaj možné zredukovať emisie CO2 . Zlepšenie energetickej účinnosti v celom energetickom reťazci je jednou z možností.“ Upozornil, že rýchly hospodársky rast v mnohých členských krajinách prinesie vyšší dopyt po energii: „Budovanie nových energetických kapacít musí byť bezpochyby založené na bez uhlíkových technológiách.“ Práve preto vidí potenciál v jadrovej energetike: „Obnoviteľné zdroje, po ktorých tak často voláme bude samo o sebe sotva stačiť pokrývať zvyšujúci sa dopyt. Preto ma prekvapuje, že jadrová energia, ktorá prakticky neemituje CO2, zostáva stále v nemilosti a je len nejasne spomenutá v najnovšej energetickej stratégii Európskej únie, aj to len s odkazom na ďalšie slobodné rozhodnutie členských krajín.“

Europoslanec Vladimír Maňka (SES) upozorňuje, že ak nebudeme dostatočne investovať do boja proti klimatickým zmenám dnes, vyžiada si to omnoho vyššie náklady v budúcnosti: „Na riešenie globálneho oteplenia budeme na konci storočia musieť vynaložiť viac, ako 16 biliónov eur ročne. Pre porovnanie v Európe na najbližších 20 rokov je potrebné investovať jeden bilión eur na výmenu starnúcej infraštruktúry v oblasti energetiky. Už tieto astronomické čísla hovoria, že je potrebné konať teraz, bude to podstatne lacnejšie, zabránime obrovským škodám.“

Postoj Slovenska k redukcii produkcie skleníkových plynov nie je celkom jasný. Vzhľadom na to, že sa za najväčších odporcov nového plánu považujú Maďarsko a Poľsko, predpokladá sa, že slovenský minister životného prostredia Jaroslav Izák nebude hlasovať proti. Slovensko však podalo prednedávnom žalobu na Komisiu za zníženie národného limitu produkcie CO2 pre rok 2007. O výsledkoch zasadania Rady bude informovať slovenský minister v stredu 21. februára.

Viac o postoji Slovenska k problematike produkcie skleníkových plynov v článku Slovensko vs. Európska komisia.

REKLAMA

REKLAMA